Závery rokovania obsahujú aj poznámku o jadrovej energii ako súčasti energetického mixu, ktorú presadzovalo Česko.
Veľká väčšina krajín bola už pred rokovaním pripravená prihlásiť sa k princípu, podľa ktorého do polovice storočia všetky emisie oxidu uhličitého v EÚ vyváži napríklad výsadba stromov. Česko, Poľsko a Maďarsko však prišli s požiadavkami zohľadňujúcimi ich špecifickú situáciu. Poľsko predovšetkým požadovalo, aby uznesenie prisľúbilo dostatok finančnej pomoci pre prechod k čistej energii u regiónov závislých na fosílnych zdrojoch.
„Vieme, že je potrebné vziať do úvahy rôzne podmienky jednotlivých krajín a rozdielne štartovacie pozície,“ vyhlásil Michel po rokovaní trvajúcom viac ako šesť hodín.
Varšava si nakoniec vyrokovala výnimku, ktorá jej umožní pripojiť sa k záväzku neskôr. Ďalšie rokovania s Poľskom budú podľa Michela v júni budúceho roka.
Pellegrini: Energetický mix zaujíma aj Slovensko
Šéf slovenskej vlády potvrdil správy, že český premiér Andrej Babiš presadil, aby sa v záveroch zasadnutia z oblasti boja proti zmenám klímy objavila aj zmienka o jadre, konkrétne v tej časti záberov summitu, ktoré hovoria o technologickej neutralite. Čo znamená, že každá členská krajina si môže stanoviť svoj energetický mix. Zároveň však dodal, že nejde len o zámer Českej republiky, lebo to zaujíma aj Francúzsko, ktoré je svetovou veľmocou v oblasti jadrových elektrární, a Slovensko, „druhú veľmoc na svete“, čo sa týka podielu elektriny vyrobenej jadrovými elektrárňami.
„Je tam dôvetok, že niektoré členské krajiny avizujú, že aj naďalej nechajú vo svojom energetickom mixe aj atómovú energiu. Toto sa podarilo presadiť,“ vysvetlil premiér.
Na otázku, či Poľsko čaká na prísľub nejakých väčších investícií zo strany EÚ, aby pristúpilo na spoločnú dohodu s ostatnými partnermi, Pellegrini uviedol, že jeho poľský rezortný kolega nestanovil konkrétne podmienky spojené s otázkou peňazí. „Vychádza skôr so špecifického postavenia svojej krajiny, ktorá už má skúsenosť s útlmom baníctva, čo viedlo k strate státisícov pracovných miest,“ zdôraznil premiér.
Ak sa podľa jeho slov ukáže, že fond Európskej komisie pre spravodlivú transformáciu bude obsahovať také podmienky, z ktorých môžu mať prospech uhoľné regióny, tak to poteší nielen Poľsko, ale aj Českú republiku.
„V kombinácii s novým viacročným finančným rámcom to budú argumenty, ktoré môžu Poľsko presvedčiť,“ vysvetlil Pellegrini. A v reakcii aj na otázky zahraničných novinárov na túto tému odkázal, že netreba v Európe „viesť džihád“ proti jadrovým elektrárňam a proti jadrovej energetike ako takej.
Babiš bojoval o jadrovú energiu
Českej požiadavke na priamu zmienku o jadrovej energii ostatné členské krajiny vyšli v ústrety a Praha sa ku klimatickej neutralite prihlásila. „Niektoré členské štáty dali najavo, že využívajú jadrovú energiu ako súčasť svojho energetického mixu,“ uvádza veta, ktorá presvedčila českého premiéra Andreja Babiša, aby súhlasil.
Agentúra APA napísala, že podľa luxemburského premiéra Xaviera Bettela, ktorý sa spoločne s Rakúskom bránil hodnotiť jadro ako ekologickú energiu, nevznikne priama väzba medzi únijnými peniazmi a atómovou energiou.
„Teraz je to konečne čierne na bielom, že jednoducho bez jadra tú uhlíkovú neutralitu nedáme,“ vyhlásil Babiš, keď sa všetky štáty EÚ s výnimkou Poľska prihlásili ku spomínanému ekologickému cieľu.
Český premiér pred odletom do Bruselu hovoril o tom, že Európska rada by mala uznať jadro ako „čistý“ energetický zdroj a požadoval, že EÚ nebude brániť rozvoju jadrovej energetiky v ČR. Do záverov summitu sa ale dostala všeobecná formulácia. Babiš uviedol, že takéto znenie mu stačí, hoci navrhoval aj iné varianty.
„Jasne sme povedali, že ak chceme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050, tak to jadro tam musí byť. To sa podarilo,“ povedal novinárom. Dodal, že čelil silnému odporu ďalších únijných lídrov a že bol „celý večer sám“.
V júni bez dohody, v decembri s ňou
Lídri sa neúspešne usilovali dohodnúť už na júnovom summite, vtedy sa však k záväzku odmietli prihlásiť Česko, Poľsko, Maďarsko a Estónsko. Nový šéf úniových summitov po rokovaní vysvetľoval, v čom je podľa neho rozdiel medzi vtedajším nesúhlasom a terajšou poľskou výnimkou.
„Zdieľame rovnaký cieľ, ale jedna krajina sa rozhodla, že potrebuje viac času,“ vyhlásil Michel. Poľsko ako piata najväčšia úniová ekonomika zakladá podstatnú časť výroby svojej energie na uhlí a obáva sa, že zatváranie uhoľných elektrární tvrdo dopadne na životnú úroveň obyvateľov.
Za úspech označila výsledok rokovaní predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá v stredu predstavila svoj plán na prechod ku klimaticky zodpovednému hospodárstvu. Ten počíta okrem iného s fondom na podporu uhoľných regiónov, s ktorým majú byť spojené investície vo výške až 100 miliárd eur.
„Ak jedna krajina potrebuje trochu viac času, je to podľa mňa v poriadku,“ podotkla nemecká politička na adresu Poľska, ktoré má byť zásadným príjemcom peňazí zo spomínaného fondu.