Popri snahe doviesť búrlivú debatu o klimatických záväzkoch k dohode mu pripadla ešte jedna úloha. Na bruselskom summite, ktorý sa začal v deň britských parlamentných volieb, z poverenia absentujúceho premiéra Borisa Johnsona zastupuje Spojené kráľovstvo.
O brexite by mali lídri rokovať v piatok, keď už na základe výsledkov britských volieb bude situácia okolo vystúpenia Británie z únie jasnejšia.
Veľká väčšina štátnikov bola pripravená na summite podporiť prísľub, že EÚ do polovice storočia dosiahne takzvanú klimatickú neutralitu. Premiéri Česka, Poľska a Maďarska, ktorí už na júnovom summite zablokovali dosiahnutie dohody, však svoje podpisy sľúbili pripojiť len vtedy, ak nebude mať transformácia zásadný negatívny vplyv na ich hospodárstva.
Tri visegrádske štáty dnes upozorňovali, že vyrábajú veľkú časť energie z fosílnych zdrojov a transformácia ich tak vyjde drahšie. Preto sa pokúšali vyrokovať čo najkonkrétnejšie podmienky podpory pre svoje regióny.
Uhlíkovo neutrálna ekonomika
Slovensko, ktoré na dvojdňovom summite zastupuje premiér Peter Pellegrini, podporilo iniciatívu uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom,“ konštatoval Pellegrini.
Aj on však spomenul niekoľko podmienok. „Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady na energie,“ konštatoval.
Navrhované závery summitu uvádzajú, že každá krajina o svojom energetickom mixe rozhodne sama. Česko a Maďarsko však presadzovali aj konkrétnu zmienku, ktorá by zaradila jadrovú energiu medzi „zelené“ zdroje a priznala jej nárok na klimatické investície. „Bez jadra Česko uhlíkovú neutralitu nedosiahne,“ upozornil český premiér Andrej Babiš.
Rakúsko a Luxembrusko však nechceli pripustiť, aby bolo možné na stavbu jadrových blokov čerpať uniovú podporu a pohrozili dokonca bojkotom záverov summitu.
Rozpočet jablkom sváru?
Po rokovaní o klíme prezidenti a premiéri na pracovnej večeri mali na programe úzko súvisiacu a o nič menej komplikovanú debatu o viacročnom rozpočte EÚ. Základom pre diskusiu bol návrh fínskeho predsedníctva EÚ, ktorý zožal kritiku od Európskej komisie aj väčšiny členských štátov. Kým štáty strednej a južnej Európy sú rozladené zamýšľaným poklesom prísunu peňazí pre štrukturálne fondy, západoeurópske krajiny namietajú, že by sa mal celkový objem rozpočtu aj vzhľadom na odchod Británie ako čistého prispievateľa znížiť.
Prezidenti a premiéri poverili Michela, aby viedol v najbližších mesiacoch ďalšie vyjednávania a počas chorvátskeho predsedníctva, možno už vo februári 2020, zvolal mimoriadny summit výhradne k rozpočtu.