Kompromisný návrh počíta s čiastkami 168,7 miliardy eur pre zmluvné záväzky a 153,6 miliardy eur pre skutočne vykonané platby. Podľa oboch strán sa podarilo presadiť financovania pre priority spojené s klimatickou politikou či digitalizáciou.
„Som rád, že obe inštitúcie zdieľajú rovnaké priority. Boj s klimatickými zmenami, financovanie vedy a výskumu a tiež zabezpečiť, aby bolo postarané o mladých ľudí a zmiernený vplyv migrácie,“ povedal po rokovaní novinárom štátny tajomník fínskeho ministerstva financií Kimmo Tiilikainen.
Členské štáty, ktoré sa väčšinou usilujú o nižší rozpočet než Európska komisia a Európsky parlament, sa v septembri dohodli na sumách 166,8 miliardy eur v záväzkoch a 153,1 miliardy eur v platbách. Parlament sa v októbri zjednotil na požiadavke 171, respektíve 159,1 miliardy eur. Pondelok bol krajný termín pre dohodu. Ak by sa ju nepodarilo nájsť, komisia by predložila nový návrh.
Podľa zástupkyne vyjednávacieho tímu EP Moniky Hohlmeierovej sa poslancom podarilo dosiahnuť maximálnu výšku financií pre program výskumu a inovácií Horizont 2020, rovnako ako pre program zahraničných študijných pobytov Erasmus.
„(Rozpočet) pomôže vytvárať pracovné miesta, reagovať na klimatické zmeny a podnietiť investície po celej Európe. Investuje peniaze do mladých ľudí a urobí Európu bezpečnejšou. Všetky tieto priority odráža aj na budúci viacročný rozpočet na obdobie po roku 2020 navrhovaný komisiou,“ poznamenal k výsledku rokovaní eurokomisár pre rozpočet Günther Oettinger, ktorý zároveň vyzval na včasném schválenie dlhodobého rozpočtu.
Aj s ohľadom na očakávané dlhé vyjednávanie o peniazoch na obdobie 2021 až 2027 môže mať pondelková dohoda veľký význam. Ak by totiž členské štáty nedospeli k zhode na viacročnom rozpočte do konca budúceho roka, bol by na určovanie objemu únijnej pokladnice na najbližších sedem rokov rozhodujúci práve tento dohodnutý rozpočet pre rok 2020. Štáty aj EP majú teraz dva týždne na to, aby vyjednaný kompromis formálne schválili.