Stretli ste sa v októbri so slovenským premiérom Petrom Pellegrinim, aby ste hovorili aj o stave slovenského súdnictva a možných zmenách v ňom. Čo môže preto urobiť Európska komisia (EK)?
Hovorila som pánovi premiérovi to, čo som spomenula aj vám. Že netrpezlivo očakávam potrestanie vrahov Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Myslím, že bez toho, aby sa to dotiahlo do konca a kým sa nenapraví hrozná krivda, tak nebude na Slovensku pokoj. Predseda vlády s tým, samozrejme, súhlasil. Zároveň sme hovorili o prestíži justície a prokuratúry. Vždy budem bojovať za to, aby boli tieto orgány nezávislé, ak pracujú profesionálne a majú presvedčivé výkony. Keď sa objavia problémy, že v justícii sú dokázateľne ľudia, ktorí neprispievajú k jej dobrej reputácii, tak je správne hovoriť o tom, aké sú možné nápravné opatrenia. Pokiaľ viem, tak pán premiér pre médiá hovorí, že ide o zlyhanie jednotlivcov, a že to nie je zlyhanie systému. Nechám to na hodnotenie slovenskej strany. Nie som tu na to, aby som v tejto fáze dávala odporúčania. Nekomentujem pripravované zákony, aj keď som pánovi premiérovi prisľúbila isté neformálne konzultácie po návrhu legislatívy.
Do akej miery to sledujete?
Veľmi pozorne sledujem, čo sa deje v rámci Súdnej rady a disciplinárnych konaní. Už sa rozhodlo, že niektorých sudcov postavia mimo výkonu služby, kým sa nevyšetria s nimi spojené podozrenia. Uznávame prezumpciu neviny a v zásade je možné odvolať sudcu iba vtedy, keď ho právoplatne odsúdia. Nechcem hodnotiť to, čo Slovensko teraz robí. Iba chcem povedať, že chápem, že nejaké kroky je nevyhnutné urobiť. Slovensko sa trocha prekvapivo dostalo vyššie v rebríčku dôveryhodnosti týkajúcej sa súdnictva. V roku 2018 to bolo 25 percent, v 2019 dôveruje súdnictvu 33 percent Slovákov. Možno paradoxne vražda Jána Kuciaka zvýšila očakávanie verejnosti smerom k justícii. Neviem, či je to dôvera alebo očakávania. Ale myslím, že je to trend, na ktorom by Slovensko malo pracovať.
Video: Česká eurokomisárka Věra Jourová sa pre TV Pravda vyjadrila k súčasnému stavu slovenského súdnictva, ako ho vníma po stretnutí s premiérom SR Petrom Pellegrinim.
S čím môže Európska komisia reálne pomôcť v súvislosti so zmenami v súdnictve či na prokuratúre? Ako by mohli vyzerať neformálne konzultácie, ktoré ste už spomenuli?
Sľúbila som neformálnu konzultáciu v zmysle, že sa na to pozrieme a dáme na to nejaké neoficiálne dobrozdanie. Mohlo by pomôcť slovenskej strane, aby prípadne niektoré veci upravila. Ale oficiálne sa vyjadrujme až v momente prijatia zákonov. Ešte predtým, keď vidíme, že sa niekde prijíma nejaká problematická justičná reforma, tak eurokomisia odporúča, aby sa krajina povedzme obrátila na Benátsku komisiu Rady Európy, čo niektoré štáty využívajú.
Ako vnímate dianie v slovenskej justícii?
Nejde len to, že je to Slovensko, ktoré mi je drahé. Vždy, keď sa objavia takéto prípady, aj keď možno ide o jednotlivcov, upriamujú pozornosť na celý sektor, a to aj mne sťažuje prácu.
O právnom štáte sa hovorí v rámci debaty o rozpočte Európskej únie. Do akej miery bude porušovanie jeho princípov spojené s nejakými finančnými postihmi pre krajiny?
Možno to ukáže už decembrová Európska rada. Predpokladám, že fínske predsedníctvo Rady EÚ sa bude snažiť o serióznu diskusiu o tejto veci. Helsinki chcú vidieť, aby sa v právnom poriadku únie objavilo prepojenie medzi dodržiavaním zásad právneho štátu a prijímaním európskych peňazí. V eurokomisii sme sa snažili prísť s veľmi konkrétnym návrhom. Som jeho spoluautorkou. Nechceli sme položiť na stôl nejakú palicu, že keď sa nám krajina nebude páčiť, tak jej stopneme peniaze. To nie. Dali sme do návrhu veľmi konkrétne situácie. Keď k nim v nejakej krajine dôjde, malo by prísť varovanie. Lámali sme si hlavy, ako nepotrestať príjemcov, ako sú obce či neziskové organizácie. Osobne som nechcela, aby spustenie tohto mechanizmu bolo iba na EK. Môj argument vtedy bol, že nevieme, kto bude v eurokomisii sedieť. A som tu ja. Osobne som presadzovala, aby o spustení tohto mechanizmu rozhodovala väčšina členských štátov. Ide o ochranu proti zneužitiu tohto procesu. Ale celkovo je to správna vec, ktorú oprávnene požadujú hlavne krajiny, ktoré sú čistými platcami do rozpočtu. Je pochopiteľné, že sa v týchto štátoch sa môžu pýtať daňoví poplatníci, prečo by mali posielať peniaze do krajín s korupciou či čudným výberom zákaziek. Vidím šancu, že to prejde a pokladám to za dobrú vec. Tak, ako je to koncipované, nemal by to byť podľa mňa problém pre žiadnu krajinu, lebo to nie je palica na niekoho. A je to logická požiadavka.
<OT>Nie je to však niečo, čo sa bude vzťahovať na ochotu členských krajín EÚ prijímať migrantov?
Nie.
Slovenský parlament prijal zákon, ktorý zakazuje zverejňovanie prieskumov verejnej mienky 50 dní pred voľbami. Všimli ste si to v EK?
Legislatívna procedúra v tomto prípade nie je na konci. Trocha ma to však prekvapilo, lebo je to dlhé moratórium. Ak sa vecne dívam na nejaké porovnanie, v Európe nemáme takúto tradíciu. Nechcem však hodnotiť zákon, kým ešte nie je prijatý a je to výlučná legislatíva členského štátu.
Vnímate vo všeobecnosti zverejňovanie prieskumov ako problém manipulovania verejnou mienkou, ako sa argumentovalo pri tejto legislatíve?
Je to, samozrejme, faktor, ktorý ovplyvňuje správanie sa voličov. Je potrebné pozrieť sa na to, kto prieskumy robí a kto ich platí a nechať na voličovi, aby si o tom urobil obraz a vybral si, či tomu môže veriť. Sociológovia vám povedia, že prieskumy môžu ovplyvniť ľudí, ale zase to nemá až taký zásadný vplyv. Potom existujú aj manipulatívne prieskumy. Tých sa obávam, ale je dôležité, aby voliči vedeli, kto ich zaplatil a za akým účelom.