Johnson požiadal EÚ o odklad listom, ktorý nepodpísal, a zároveň v druhom podpísanom liste vyhlásil, že s odkladom nesúhlasí. EÚ na tento nezvyčajný postup priamo nereagovala. Podľa hovorkyne Európskej komisie napriek nekonvenčnému prístupu premiéra k žiadosti o odklad Brusel zvažuje ďalšie predĺženie členstva Británie v EÚ. „Tusk to konzultuje s lídrami európskej dvadsaťsedmičky a predovšetkým so Spojeným kráľovstvom, aby vyjasnilo svoje ďalšie kroky. Z našej strany, samozrejme, veľmi pozorne sledujeme všetky udalosti v Londýne,“ povedala hovorkyňa Európskej komisie Mina Andreevová.
Komplikovaná situácia po odložení hlasovania v britskom parlamente o brexitovej dohode sa nevyriešila. Predseda Dolnej snemovne John Bercow totiž v pondelok nepovolil hlasovať o brexitovej dohode, keďže pravidlá neumožňujú na jednom zasadnutí rozhodovať o tom istom uznesení bez toho, aby sa zmenili vonkajšie okolnosti. V sobotu sa o brexitovej zmluve nehlasovalo, pretože parlament schválil dodatok, ktorý posilnil zákon brániaci brexitu bez dohody k 31. októbru.
Podľa dodatku sa musí s definitívnym schválením brexitovej dohody počkať, kým nebudú schválené vykonávacie predpisy k dohode. Dodatok je poistkou, ktorá má zabrániť brexitu bez dohody v prípade, že by parlament dohodu aj odobril, ale tá by nebola prenesená do britského práva. Zákon, ktorý sa týka vykonávacích predpisov, predložila vláda do parlamentu dnes. Opozícia medzitým avizovala, že k návrhu chce predložiť viaceré dodatky. K najviac diskutovaným patrí návrh dodatku o colnej únii celého Spojeného kráľovstva s EÚ, proti čomu sú však radikálni stúpenci brexitu. Ďalším dodatkom môže byť návrh na vypísanie nového referenda.
Kedy bude parlament hlasovať o brexitovej zmluve, nie je jasné. Teoreticky je stále šanca stihnúť celú ratifikáciu do konca októbra. Európsky parlament bude o brexitovej zmluve hlasovať až po tom, čo ju schváli britský parlament a pôvodne mal v pláne o nej hlasovať vo štvrtok. Keďže v sobotu dohoda nebola v britskom parlamente schválená, premiér bol podľa zákona, ktorý proti jeho vôli prijal parlament, povinný požiadať EÚ o odklad termínu brexitu. Johnson vopred vyhlasoval, že brexit v žiadnom prípade nechce odkladať. Odporcovia brexitu pre obavy, že Johnson zákon poruší, preto podali podnet na škótsky najvyšší súd.
Súd v pondelok v odvolacom konaní nevyniesol definitívny verdikt. Johnsonova vláda súd predtým ubezpečovala, že premiér zákon neporuší a ako dôkaz predložila návrh pripraveného listu so žiadosťou o odklad. Práve kópiu tohto listu Johnson napokon poslal do Bruselu bez toho, aby ju podpísal. Teraz jeho vláda od súdu žiadala, aby prípad uzavrel, veď premiér podľa zástupcu vlády požiadavke zákona vyhovel. Súd však odmietol prípad uzavrieť. Rozhodol, že premiéra bude ďalej sledovať, či úplne splní požiadavky zákona.
Podľa denníka Guardian súd chce s verdiktom vyčkať na to, či odklad termínu brexitu – ak ho EÚ schváli – Johnson prijme. „Je škoda, že to musím povedať, ale toto nie je premiér, ktorému by sa dalo veriť, že bude dodržiavať zákon. A keďže sa mu nedá veriť, treba naňho dohliadať,“ vyhlásil právnik Jolyon Maugham, jeden z tých, ktorý podal podnet na škótsky najvyšší súd.