Schvaľovanie dohody v britskom parlamente:
O návrhu dohody bude už v sobotu hlasovať britský parlament. Hoci premiér Boris Johnson dúfa, že dohodu sa mu podarí presadiť, nie je vylúčené, že podobne ako expremiérka Theresa Mayová v parlamente neuspeje. Johnsonovi sa pri rokovaniach s EÚ podarilo odstrániť spornú tzv. írsku poistku, ktorá bola jedným z dôvodov, prečo britskí poslanci brexitovú dohodu predtým tri razy odmietli. Johnsonova vláda však nemá v parlamente väčšinu. Dohodu odmieta radikálna severoírska Demokratická unionistická strana (DUP), ale aj odporcovia brexitu, ktorí žiadajú nové referendum.
Ak britský parlament dohodu schváli:
Ratifikácia dokumentu bude pokračovať hlasovaním v Európskom parlamente. Následne treba na ratifikáciu súhlas členských štátov EÚ. Nie je potrebná jednomyseľnosť, stačí súhlas 20 krajín, v ktorých žije viac ako 65 percent obyvateľstva EÚ. Teoreticky by sa tak ratifikácia brexitovej zmluvy dala stihnúť do 31. októbra, teda do termínu brexitu.
Na Dušičky brexit s dohodou a prechodné obdobie do konca roku 2020:
Brexit s dohodou o polnoci z 31. októbra na 1. novembra by znamenal, že začne platiť tzv. prechodné obdobie, v rámci ktorého do konca budúceho roka zostane Británia stále akoby členom EÚ, ale bez hlasovacích práv. Počas prechodného obdobia by mala byť vyrokovaná nová obchodná dohoda medzi EÚ a Britániou, ktorá nastaví nové vzťahy. Jej vyrokovanie a ratifikácia však v konečnom dôsledku môže byť komplikovanejšie ako rokovania o brexitovej tzv. rozvodovej zmluve, ktoré trvali viac ako dva roky. Ratifikovať ju totiž musia všetky členské štáty EÚ. Ak sa to nestihne, prechodné obdobie bude možné podľa pôvodného návrhu dohody jednorazovo predĺžiť o rok alebo dva, teda do konca roku 2022.
Ak britský parlament brexitovú dohodu odmietne:
Nebude to znamenať automaticky brexit bez dohody k 31. októbru. Stále je možnosť, že Británia požiada o odklad termínu brexitu, hoci britský premiér to odmieta. Kľúčové bude sobotňajšie rokovanie britského parlamentu. Parlament totiž proti vôli Johnsona schválil zákon, ktorý ho zaväzuje, aby v prípade hrozby brexitu bez dohody – ak na taký krok nedostane súhlas parlamentu – do 19. októbra napoludnie (teda v sobotu) požiadal EÚ o odklad. Odklad by mal trvať najmenej do konca januára budúceho roka.
Ak Británia požiada o odklad termínu brexitu:
Stále je otázne, či by Johnson v tejto situácii o odklad požiadal a rozhodol sa konať protiprávne. Jeho poradcovia už niekoľko týždňov hľadajú spôsob, ako obísť zákon, ktorý ho k tomu v krajnom prípade zaväzuje. S odkladom – už tretím v poradí – by v každom prípade muselo súhlasiť zostávajúcich 27 členských štátov EÚ. Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker včera pred začiatkom summitu povedal, že predlžovanie netreba. O odklade však nerozhoduje on, ale lídri členských štátov EÚ.
Brexit bez dohody a odkladu termínu:
Odporcovia brexitu v Británii to označujú ako pád z útesu. V deň D a nasledujúce dni by zrejme nastal najmä pri cestách z Británie a do Británie chaos. Závisí od toho, nakoľko by Británia a ostatné štáty EÚ boli na túto situáciu pripravené a prijali patričné opatrenia. Británia by zo dňa na deň prestala byť súčasťou colnej únie a jednotného trhu EÚ. To by znamenalo zavedenie kontrol na hraniciach, v prístavoch aj na letiskách. Na export a dovoz tovarov by sa vzťahovali clá podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie. Poškodilo by to úniu, ale ešte viac Britániu, ktorá je menším trhom ako EÚ.