Johnson hrá pri brexite vabank

Brexit má nastať už o dva týždne. Na dohodu nezostáva veľa času, ale šanca, že nenastane brexit bez dohody, sa zvýšila. Ak sa dohodu nepodarí dosiahnuť na summite, intenzívne rokovania naznačujú, že britský premiér Boris Johnson zrejme napriek prvotnému odporu predsa len požiada o odklad termínu brexitu.

Rokovania o vyriešení sporného bodu brexitovej zmluvy – tzv. írskej poistke, ktorá ma zabrániť vzniku viditeľnej hranice medzi Írskom a Severným Írskom, trvali takmer celú noc z utorka na stredu. Britský denník Guardian predtým s odvolaním sa na nemenované zdroje informoval, že dohoda je na dosah. Johnson podľa týchto zdrojov pri rokovaniach s EÚ ustúpil a súhlasil s tým, aby Severné Írsko bolo s EÚ v colnej únii, teda colná hranica by vznikla v Írskom mori.

Takéto riešenie predtým odmietla expremiérka Theresa Mayová pre odpor radikálnych stúpencov brexitu a najmä radikálov probritskej severoírskej Demokratickej unionistickej strany. Otázkou do poslednej chvíle tak zostáva, či Johnson, ktorého radikáli podporovali, má teraz šancu získať ich súhlas s riešením, ktoré Mayová odmietla ako niečo, čo „žiadny britský premiér nemôže prijať“. Znamenalo by to totiž vytvorenie hranice medzi Severným Írskom a Veľkou Britániou, teda medzi dvoma časťami jedného štátu, aj keď na rozdielnych ostrovoch.

Podľa riaditeľa Inštitútu pre európsku politiku – EUROPEUM Vladimíra Bartovica sa teraz po dlhodobom brexitovom procese ukázalo svetielko nádeje. "Som však stále skôr skeptický, že dohoda prejde v britskom parlamente. Z informácií, ktoré sa dostali na verejnosť, to vyzerá tak, že jednoznačne ustúpila Británia. Podľa toho sa zdá, že Londýn by mohol súhlasiť s tým, aby Severné Írsko zostalo súčasťou jednotného trh EÚ. Teraz ide o to, aby sa našla dohoda o mechanizme, na základe ktorého by v budúcnosti mohlo potom z tejto schémy vystúpiť,“ povedal Bartovic pre Pravdu.

Johnson, podobne ako Mayová, bojuje na dvoch frontoch. Kým v Bruseli pokračovali rokovania o prípadnom novom texte spornej časti dohody, v Londýne sa diskutovalo s potenciálnymi odporcami takéhoto riešenia. Na dohodu, ak má začať platiť k 1. novembru, treba totiž okrem súhlasu členských štátov aj súhlas britského parlamentu a potom aj Európskeho parlamentu. Britský parlament brexitovú dohodu už tri razy odmietol a Johnsonova vláda v ňom nemá zabezpečenú väčšinu.

Včerajšie rokovania tak sprevádzali rozporuplné správy. Optimistické vyjadrenia striedali vyhlásenia, ktoré brzdili očakávania dohody v najbližších hodinách. Médiá ale zdôraznili včerajšie vyhlásenie ministra pre brexit Stephena Barclaya v britskom parlamente, ktorým potvrdil, že ak do soboty nebude dohoda o brexite, Johnson požiada EÚ o odklad brexitu. Na sobotu, keď vyprší termín, dokedy má tak urobiť, bolo zvolané mimoriadne zasadnutie britského parlamentu.

Podľa diplomatov optimistické správy z rokovaní naznačovali, že pre brexit sa bude meniť rokovací plán summitu EÚ, ktorý bude trvať do piatka. Ak sa dohodu nepodarí dosiahnuť v najbližších hodinách, lídri budú zvažovať zvolanie mimoriadneho summitu, prípadne možnosť odkladu brexitu. S odkladom brexitu, ak oň Británia požiada, musí jednomyseľne súhlasiť všetkých 27 zostávajúcich štátov EÚ.

Proti odkladu oficiálne zatiaľ nevystúpila nijaká členská krajina, hoci podľa niektorých špekulácií to zvažovalo Maďarsko. Európska dvadsaťsedmička však zdôrazňuje, že odklad musí byť zdôvodnený a opodstatnený. Šéf Európskeho parlamentu David Sassoli po stretnutí s predsedom Dolnej snemovne britského parlamentu Johnom Bercowom napríklad vyhlásil, že europarlament by odklad podporil z dôvodu predčasných volieb alebo referenda v Británii.

„Teoreticky o sedem-osem hodín by malo byť všetko jasné,“ avizoval včera popoludní šéf Európskej rady Donald Tusk. „Základ dohody je hotový a teoreticky ju môžeme prijať. Včera večer som bol pripravený staviť na to, dnes sa opäť objavili pochybnosti na britskej strane,“ dodal. Podľa írskeho premiéra Lea Varadkara je brexitová dohoda stále možná, ale nevedno, kedy sa k nej podarí dopracovať. „Stále je možnosť dodatočného summitu, ak ho bude treba,“ naznačil Varadkar.

Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.