Brexit má nastať už o dva týždne. Na dohodu nezostáva veľa času, ale šanca, že nenastane brexit bez dohody, sa zvýšila. Ak sa dohodu nepodarí dosiahnuť na summite, intenzívne rokovania naznačujú, že britský premiér Boris Johnson zrejme napriek prvotnému odporu predsa len požiada o odklad termínu brexitu.
Rokovania o vyriešení sporného bodu brexitovej zmluvy – tzv. írskej poistke, ktorá ma zabrániť vzniku viditeľnej hranice medzi Írskom a Severným Írskom, trvali takmer celú noc z utorka na stredu. Britský denník Guardian predtým s odvolaním sa na nemenované zdroje informoval, že dohoda je na dosah. Johnson podľa týchto zdrojov pri rokovaniach s EÚ ustúpil a súhlasil s tým, aby Severné Írsko bolo s EÚ v colnej únii, teda colná hranica by vznikla v Írskom mori.
Takéto riešenie predtým odmietla expremiérka Theresa Mayová pre odpor radikálnych stúpencov brexitu a najmä radikálov probritskej severoírskej Demokratickej unionistickej strany. Otázkou do poslednej chvíle tak zostáva, či Johnson, ktorého radikáli podporovali, má teraz šancu získať ich súhlas s riešením, ktoré Mayová odmietla ako niečo, čo „žiadny britský premiér nemôže prijať“. Znamenalo by to totiž vytvorenie hranice medzi Severným Írskom a Veľkou Britániou, teda medzi dvoma časťami jedného štátu, aj keď na rozdielnych ostrovoch.
Podľa riaditeľa Inštitútu pre európsku politiku – EUROPEUM Vladimíra Bartovica sa teraz po dlhodobom brexitovom procese ukázalo svetielko nádeje. "Som však stále skôr skeptický, že dohoda prejde v britskom parlamente. Z informácií, ktoré sa dostali na verejnosť, to vyzerá tak, že jednoznačne ustúpila Británia. Podľa toho sa zdá, že Londýn by mohol súhlasiť s tým, aby Severné Írsko zostalo súčasťou jednotného trh EÚ. Teraz ide o to, aby sa našla dohoda o mechanizme, na základe ktorého by v budúcnosti mohlo potom z tejto schémy vystúpiť,“ povedal Bartovic pre Pravdu.
Johnson, podobne ako Mayová, bojuje na dvoch frontoch. Kým v Bruseli pokračovali rokovania o prípadnom novom texte spornej časti dohody, v Londýne sa diskutovalo s potenciálnymi odporcami takéhoto riešenia. Na dohodu, ak má začať platiť k 1. novembru, treba totiž okrem súhlasu členských štátov aj súhlas britského parlamentu a potom aj Európskeho parlamentu. Britský parlament brexitovú dohodu už tri razy odmietol a Johnsonova vláda v ňom nemá zabezpečenú väčšinu.
Včerajšie rokovania tak sprevádzali rozporuplné správy. Optimistické vyjadrenia striedali vyhlásenia, ktoré brzdili očakávania dohody v najbližších hodinách. Médiá ale zdôraznili včerajšie vyhlásenie ministra pre brexit Stephena Barclaya v britskom parlamente, ktorým potvrdil, že ak do soboty nebude dohoda o brexite, Johnson požiada EÚ o odklad brexitu. Na sobotu, keď vyprší termín, dokedy má tak urobiť, bolo zvolané mimoriadne zasadnutie britského parlamentu.
Podľa diplomatov optimistické správy z rokovaní naznačovali, že pre brexit sa bude meniť rokovací plán summitu EÚ, ktorý bude trvať do piatka. Ak sa dohodu nepodarí dosiahnuť v najbližších hodinách, lídri budú zvažovať zvolanie mimoriadneho summitu, prípadne možnosť odkladu brexitu. S odkladom brexitu, ak oň Británia požiada, musí jednomyseľne súhlasiť všetkých 27 zostávajúcich štátov EÚ.
Proti odkladu oficiálne zatiaľ nevystúpila nijaká členská krajina, hoci podľa niektorých špekulácií to zvažovalo Maďarsko. Európska dvadsaťsedmička však zdôrazňuje, že odklad musí byť zdôvodnený a opodstatnený. Šéf Európskeho parlamentu David Sassoli po stretnutí s predsedom Dolnej snemovne britského parlamentu Johnom Bercowom napríklad vyhlásil, že europarlament by odklad podporil z dôvodu predčasných volieb alebo referenda v Británii.
„Teoreticky o sedem-osem hodín by malo byť všetko jasné,“ avizoval včera popoludní šéf Európskej rady Donald Tusk. „Základ dohody je hotový a teoreticky ju môžeme prijať. Včera večer som bol pripravený staviť na to, dnes sa opäť objavili pochybnosti na britskej strane,“ dodal. Podľa írskeho premiéra Lea Varadkara je brexitová dohoda stále možná, ale nevedno, kedy sa k nej podarí dopracovať. „Stále je možnosť dodatočného summitu, ak ho bude treba,“ naznačil Varadkar.
Brexit: Otázky a odpovede
Ako dopadlo referendum o zotrvaní v EÚ a čo výsledok hlasovania znamenal na politickej scéne?
Referendum vypísal vtedajší premiér David Cameron, ktorý bol presvedčený, že voliči sa vyslovia za pokračujúce členstvo v únii. V júni 2016 však zvíťazili odporcovia EÚ pomerom 51,9 % k 48,1 %. Cameron podal demisiu, na čele vlády ho nahradila Theresa Mayová. V marci 2017 oficiálne oznámila zámer Británie odísť z únie. V júni si chcela posilniť mandát v predčasných voľbách; konzervatívci síce vyhrali, ale pohoršili si.
Kedy nastal vo vláde prvý vážny spor v súvislosti s predstavami o brexite?
V júni 2018, keď Mayová chcela zachovať viac obchodných väzieb na EÚ, odstúpil šéf diplomacie Boris Johnson, minister pre odchod z únie David Davis a jeho prvý námestník Steve Baker.
Do akého kľúčového bodu dospeli rokovania medzi Londýnom a Bruselom?
V novembri 2018 sa vyjednávači obidvoch strán zhodli na texte dohody upravujúcej podmienky brexitu, vrátane takzvanej írskej poistky. O necelý mesiac nespokojní členovia Konzervatívnej strany chceli vysloviť nedôveru Mayovej, ale obstála (pomerom hlasov 200:117 v jej prospech). Predtým sľúbila, že konzervatívcov už nepovedie v riadnom termíne volieb v roku 2022.
Aké peripetie stretli dohodu o brexite?
Summit EÚ v decembri 2018 potvrdil obsah textu, pričom upozornil, že zmluvu už nie je možné meniť. Dolná komora britského parlamentu ju však začiatkom tohto roku opakovane trikrát odmietla. Mayová požiadala Brusel o odklad brexitu do 30. júna (pôvodný termín bol koniec marca). Pokračoval politický chaos v Londýne, Mayová sa dohodla s EÚ na ďalšom odklade brexitu až do 31. októbra. Ani jej kompromisný plán však nezískal podporu v Dolnej snemovni, oznámila preto, že 7. júna sa vzdá funkcie šéfky strany.
Čo (ne)dosiahol Mayovej nástupca?
Nahradil ju Boris Johnson, ktorý označil írsku poistku za nedemokratickú. Chcel, aby bola nahradená záväzkom, že pred koncom pobrexitového prechodného obdobia začnú platiť tzv. alternatívne dohody. Brusel to odmietol. V septembri Johnsonova vláda stratila väčšinu v Dolnej snemovni. Snemovňa schválila návrh zákona s cieľom zabrániť brexitu bez dohody. Pred dvoma týždňami Londýn odovzdal Bruselu návrh zmeny o írskej poistke.
(čap, čtk)
Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.