„Hovorím to jasne: Predložím otázku konkrétnych sankcií pre európske krajiny, ktoré sa odmietajú zúčastňovať na spravodlivej distribúcii utečencov na európskej úrovni,“ vyhlásil Mitsotakis.
Agentúra AP v tejto súvislosti napísala, že skupina stredo- a východoeurópskych štátov ako Maďarsko, Poľsko a Česko odmieta povinné kvóty na prerozdelenie migrantov v rámci Únie. Ich postoj podľa Atén znamená nespravodlivé bremeno, ktoré musia znášať hraničné členské štáty ako Grécko, Španielsko a Taliansko.
„Je to akt pokrytectva,“ pokračoval Mitsotakis. „Nemôžete využívať výhody (voľný pohyb tovarov a osôb) a neprijímať 1000 alebo 2000 utečencov ako súčasť riadenia tejto záležitosti v EÚ,“ vysvetlil.
V lete vrcholila vlna utečencov a migrantov, ktorí do Európy prichádzali z Turecka. Na gréckych ostrovoch Lesbos a Samos, ktoré sú najbližšie k Turecku a na ktorých sa nachádzajú najväčšie tábory, tak došlo ku krízovej situácii.
V Ankare od štvrtka vedú ministri z Turecka, Grécka a Nemecka rozhovory o dohode medzi Tureckom a EÚ z roku 2016, ktorej cieľom bolo obmedziť prílev migrantov, ako i o najnovšom prudkom náraste počtu migrantov prichádzajúcich do Grécka.
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu vyzval v piatok európske štáty, aby namiesto obviňovania Ankary z nárastu počtu utečencov prichádzajúcich do Európy spolupracovali s Tureckom na vyriešení utečeneckej krízy. Čavušoglu sa vyjadril po stretnutí s nemeckým ministrom vnútra Horstom Seehoferom a komisárom EÚ pre migráciu Dimitrisom Avramopulosom.
Do konca roku 2020 by mali z gréckych ostrovov poslať do Turecka 10.000 migrantov, ktorí nezískajú právo usadiť sa v Grécku. Naopak, 20 000 migrantov, ktorí budú smieť zostať, ubytujú vo všetkých regiónoch Grécka. V Grécku sa nachádza približne 70 000 prevažne sýrskych utečencov, ktorí sa tam dostali od roku 2015 cez susedné Turecko.
