EÚ: Bez pravidiel nebudú peniaze

, 04.10.2019 06:00

Kto platí, chce aj určovať pravidlá. O spojení čerpania eurofondov s dodržiavaním zásad právneho štátu sa debatuje už dlhšie. Fínsko, ktoré momentálne na pol roka predsedá Rade Európskej únie, verí, že sa mu tento princíp podarí presadiť. Premiér severskej krajiny Antti Rinne dokonca pred niekoľkými dňami vyhlásil, že žiadny z členov EÚ nie je v zásade proti.

Prepojenie čerpanie eurofondov s fungovaním demokracie sa spája najmä s kritikou Maďarska a Poľska. Nie sú to jediné krajiny s problémami. Budapešť a Helsinki sa však nedávno dostali do ostrej vojny slov. Fínsko trvá na dodržiavaní zásad právneho štátu a na využití procedúry podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy, ktorá sa toho týka.

Môže to viesť až k strate hlasovacích práv pre krajinu, kde sa zhoršuje demokracia. Maďarsko na kritiku odpovedalo tvrdením o vraj nedostatočnej pluralite médií vo Fínsku, ktoré je však podľa rebríčka organizácie Reportéri bez hraníc na druhom mieste, čo sa týka slobody tlače. Maďarsko je 87.

Hovorca vlády v Budapešti Zoltán Kovács na sociálnej sieti Twitter napísal, že takéto rebríčky sú zaujaté. "V žiadnom prípade. Je to nedorozumenie,“ citovala Kovácsa agentúra Bloomerg. Išlo o jeho reakciu na fínske tvrdenie, že v podstate všetky štáty podporujú spojenie vyplácania eurofondov s právnym štátom.

"Je to len politický slogan,“ vyhlásil na tlačovej konferencii maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý sa v pondelok stretol v Budapešti s Rinnem. Predseda vlády tvrdí, že nevidel žiadny konkrétny návrh, ktorý by sa týkal eurofondov a demokracie.

Bezzubý mechanizmus?

Riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku – Europeum Vladimír Bartovic si myslí, že sa nakoniec podarí presadiť, aby čerpanie peňazí záviselo aj od dodržiavania pravidiel právneho štátu.,,Dôjde k tomu. O tom, ako sa peniaze míňajú v rámci európskeho rozpočtu, rozhodujú čistí platcovia. Ak na niečo dávajú peniaze, chcú si stanoviť podmienky,“ povedal pre Pravdu Bartovic.

Expert pripomína, že tí, ktorým sa to nepáči, majú slabšiu vyjednávaciu pozíciu. "Sú to krajiny, ktoré fondy čerpajú. Ide aj o štáty strednej Európy. Možno sa im podarí nejakým spôsobom upraviť fungovanie sankčného mechanizmu, ale v tejto debate jednoznačne ťahajú za kratší koniec,“ uviedol Bartovic.

"Predpokladám preto, že sa tento návrh v konečnom dôsledku podarí presadiť. Samozrejme, je veľmi otázne, ako bude vyzerať. Povedzme, že by sa peniaze odobrali krajine len vtedy, že ju podľa článku 7 označia za štát, ktorý závažným spôsobom porušuje pravidlá únie. No v tom prípade by to bol bezzubý mechanizmus. Na také niečo je totiž potrebný súhlas všetkých členských krajín,“ vysvetlil odborník.

Štátny tajomník fínskeho ministerstva zahraničných vecí Matti Anttonen bol počas septembrovej návštevy Slovenska opatrný, čo sa týka návrhov na prepojenie čerpania eurofondov a zásad právneho štátu. "Všeličo sa stáva,“ reagoval pre Pravdu diplomat na kritiku, ktorá sa zniesla na prístup Helsínk z Budapešti. "Nemali by sme sa sústrediť na takéto incidenty. Keby sme v Európe robili iba to, tak by sme sa nezaoberali ničím iným. Potrebujeme, aby sa zapojili všetky členské krajiny. Nie je to tak, že to nadiktuje jedna inštitúcia,“ uviedol Fín.

Podľa Anttonena sa Európy až tak zatiaľ nedotýka problém oslabovania demokratických princípov. "Neznamená to však, že nie je čo zlepšovať. V každom prípade musia o tom členské krajiny EÚ diskutovať. Možno nemáme na stole všetky riešenia. Ale je potrebné viesť debatu, že sú to podstatné veci a že ich musíme zlepšovať. Dodržiavanie zásad právneho štátu je dôležité pre úniu a jej fungovanie,“ povedal Anttonen.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#právny štát #eurofondy #EÚ #demokracia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku