Podľa aktualizovaného zoznamu ohrozených druhov stromov v Európe 42 percentám zo všetkých 454 druhov hrozí v niektorých regiónoch vyhynutie. Z celkovo 265 endemických druhov, teda tých, ktoré nerastú inde na zemi, je ohrozených už 58 percent a z nich je 66 druhov na pokraji vyhynutia. Dôvodom ich kritického úbytku je rozšírenie invazívnych rastlín, škodcovia, choroby, ale aj rozšírenie poľnohospodárstva a ťažba dreva.
„Je alarmujúce, že vyše polovici európskych endemických druhov stromov hrozí vyhynutie. Stromy sú základom pre život na zemi. Stromy v Európe pri všetkej ich diverzite sú zdrojom potravy a útočiskom pre množstvo druhov živočíchov, vrátane vtákov a veveričiek,“ pripomenul Craig Hilton-Taylor, ktorý vedie tím expertov zostavujúci zoznam ohrozených druhov. Opatrenia na ochranu ohrozených druhov by podľa neho mali byť zahrnuté do plánovania ochrany prírody a manažmentu pôdy.
Podľa Luca Basa z Medzinárodnej únie pre ochranu prírody najnovšia správa poukazuje na biedny stav mnohých prehliadaných a podceňovaných druhov, ktoré tvoria základ európskych ekosystémov. K zraniteľným druhom bol zaradený aj pagaštan konský. Jeho úbytok spôsobuje škodca, ktorý sa z horských regiónov Balkánu šíri do ďalších kútov Európy. Pagaštanom neprospieva ani ťažba dreva, lesné požiare a rozširovanie turistických stredísk. K veľmi ohrozeným endemickým druhom patrí napríklad aj jarabina labská, ktorá rastie v Českom Stredohorí a počet zostávajúcich stromov sa odhaduje na približne 600.
Organizácia, ktorá zostavuje červené zoznamy ohrozených druhov zvierat a rastlín, už v máji varovala pred úbytkom biodiverzity vo svete, čo môže mať katastrofálne dôsledky na ľudí a prírodu. Podľa správy vypracovanej pre OSN hrozí vyhynutie až miliónu druhov rastlín a živočíchov.
„Keď sa povie úbytok biodiverzity, väčšinou si predstavíte tigre a ľadové medvede. Ale dôležité sú aj malé organizmy, ktoré voľným okom nevidíte,“ pripomenula expertka Rebbecca Shawová. Spomenula nielen včely, ktoré opeľujú rastliny a stromy, ale aj dážďovky, huby a pôdne mikróby. „Myslieť si, že do pôdy stačí pridávať hnojivá, aby zostala úrodná pre ďalšiu generáciu, je bláznovstvo,“ dodala.