„Máme návrh na dočasný krízový mechanizmus, ktorý pomôže Taliansku a Malte,“ vyhlásil po stretnutí nemecký minister vnútra Horst Seehofer. Na rokovaní bolo zastúpené aj Fínsko, ktoré tento polrok predsedá Rade EÚ, a tiež Európska komisia. Podľa Seehofera signatári dohody prijmú vylodených migrantov do štyroch týždňov, ak nebudú predstavovať bezpečnostné riziko.
Žiadosť o azyl sa bude skúmať v krajine, ktorá ich prevezme. Ak budú maltské a talianske prístavy preťažené, môže svoje prístavy otvoriť Francúzsko. Dočasná dohoda má platiť šesť mesiacov, každá krajina od nej môže kedykoľvek odstúpiť. Na zasadnutí ministrov vnútra EÚ budú žiadať podporu aj iných členských štátov. Seehofer dúfa, že sa k nim pripojí 12–14 štátov.
Stretnutie sa konalo vo Vallette, hlavnom meste Malty. Práve ostrovná Malta, najmenší štát EÚ s necelým pol miliónom obyvateľov, je spolu s talianskou Lampedusou najbližšie k brehom Líbye. Aj preto sú často cieľom člnov a lodiek s utečencami, ktorí dúfajú v lepší život v Európe.
Donedávna mala Malta dohodu s Talianskom, na základe ktorej si utečencov z Malty bralo Taliansko. S nástupom šéfa krajne pravicovej Ligy Mattea Salviniho za talianskeho ministra vnútra bola dohoda ukončená a Salvini navyše zatvoril talianske prístavy pre lode so zachránenými utečencami. Podobne sa rozhodla konať Malta, a tak sa ľudia zachránení na mori často stali rukojemníkmi politického handrkovania o to, kto ich prijme.
S odchodom Salviniho a nástupom novej vlády v Taliansku sa situácia mení. Rím prijal loď s migrantmi, čím pomohol aj Malte. Pre ľudí zachránených na mori a tiež krajiny EÚ, kam prídu najskôr, však treba systémovejšie riešenie. Aj preto sa opäť otvára téma povinného prerozdeľovania migrantov medzi štáty EÚ. Proti kvótam, ktoré navrhla Európska komisia, sa však rázne postavili najmä štáty visegrádskej štvorky (Slovensko, ČR, Maďarsko a Poľsko).
Francúzsko a Taliansko už minulý týždeň vyzvali na zavedenie automatického mechanizmu na rozdelenie migrantov prichádzajúcich do Európy. Účasť členských štátov EÚ na tomto mechanizme by mala byť povinná, inak by im mali hroziť pokuty.
Návrat na začiatok hry
Otvorenie debaty o prerozdeľovaní utečencov, ako to naznačil Paríž a Rím, je však podľa profesora Christiana Kaunerta návratom na začiatok hry. „Debata sa zas bude točiť dokola,“ uviedol pre Pravdu Kaunert, riaditeľ Medzinárodného centra pre políciu a bezpečnosť z Univerzity v Južnom Walese. Problém je podľa neho v Dublinskom dohovore, v rámci ktorého sa členské štáty EÚ dohodli na tom, že žiadosť o azyl sa musí podať a spracovať v prvej krajine EÚ, do ktorej utečenec vstúpi.
„Stredomorské krajiny sú svojou geografiou neustále znevýhodnené,“ pripomenul Kaunert. Nový systém, ktorý treba nájsť, by mal byť taký, aby sa otázka prerozdeľovania utečencov stala zbytočnou. „Taký systém ale nie je na dohľad, takže sa periodicky budeme vracať k debate o prerozdeľovaní. Najmä talianska vláda však potrebuje v tejto oblasti pokrok. Inak budeme mať do činenia s budúcim premiérom Salvinim,“ dodal Kaunert.
Podľa profesora Andrewa Geddesa, riaditeľa Centra migračnej politiky vo Florencii, debata o prerozdeľovaní migrantov je istým spôsobom krok na začiatok. „Ale dá sa to tiež vnímať ako posledný hod kockami. Buď bude pokračovať terajší nefunkčný systém, alebo sa nájde alternatíva. Politická cena za súčasný nefunkčný systém je vysoká, ale pohnúť sa k systému spoluzodpovednosti má tiež svoju politickú cenu, keďže niektoré členské štáty sú veľmi silno proti prerozdeľovaniu,“ uviedol Geddes pre Pravdu.
Francúzska a nová talianska vláda však majú veľkú snahu o pokrok, pretože vo svojich krajinách čelia protiimigračným populistom. „Je to tiež kľúčová skúška pre inštitúcie EÚ,“ dodal Geddes s tým, že EÚ potrebuje, aby bola vnímaná tak, že koná efektívne.
Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.