O Kövesiovej víťazstve rozhodli veľvyslanci členských krajín pri EÚ (COREPER) len dva dni po tom, ako došlo k obnoveniu diskusií o vymenovaní šéfa EPPO medzi vyjednávačmi Európskeho parlamentu (EP) a Rady EÚ.
Prvá séria rokovaní medzi oboma inštitúciami, zo začiatku tohto roka, nebola úspešná a rozhodnutie zvoliť vedúceho EPPO bolo odložené až na obdobie po eurovoľbách a skonštituovaní sa nového europarlamentu.
Pôvodne sa do konečného výberu uchádzačov o túto funkciu dostali okrem Rumunky Kövesiovej aj Francúz Jean-François Bohnert a Nemec Andrés Ritter.
Súboj bol nakoniec iba medzi Kövesiovou, ktorá mala podporu EP a Bohnertom, ktorého uprednostňovali členské krajiny vrátane Rumunska. Tam je totiž pri moci sociálnodemokratická vláda, ktorej členov si Kövesiová opakovane brala „na mušku“ v rámci vyšetrovania korupčných káuz.
Rumunská veľvyslankyňa Luminita Odobescuová ani vo štvrtok nehlasovala v prospech svojej krajanky, v súlade so želaním premiérky Vioricy Dancilaovej. Avšak Kövesiová získala dostatočnú podporu keď sa v jej prospech vyjadrilo 17 z 22 diplomatov.
Európska prokuratúra by mala od októbra 2020 vyšetrovať a stíhať trestné činy proti finančným záujmom EÚ, teda predovšetkým zneužívanie únijných fondov, ale tiež veľké cezhraničné podvody s daňou z pridanej hodnoty (DPH) či financovanie medzinárodného terorizmu. Jej sídlo bude v Luxemburgu.
Doteraz sa do iniciatívy EPPO zapojilo 22 z 28 členských štátov EÚ. Päť krajín (Dánsko, Írsko, Maďarsko, Poľsko a Švédsko) sa bude môcť k EPPO pripojiť kedykoľvek v budúcnosti. Šiestou nezapojenou krajinou je Británia, ktorá sa chystá opustiť EÚ.