Varadkar zopakoval, že tzv. írska poistka, ktorú Johnson odmieta, je pre Dublin kľúčová. Írsko a zvyšok EÚ už týždne čakajú na nejaký „rozumný“ návrh Londýna, ako chce situáciu riešiť v záujme toho, aby po brexite neboli nutné hraničné kontroly. Johnsonova vláda ale stále nič nepredložila.
Írsky premiér pred novinármi Johnsona upozornil, že právny záväzok nemôže nahradiť nejakým prísľubom. Varadkar tiež Johnsonovi pripomenul, že ak chce obchodnú dohodu s EÚ aj USA dosiahnuť do troch rokov, tak sa musí pripraviť na „herkulovskú úlohu“. Na rozdiel od brexitovej dohody, ktorú Londýn doteraz neschválil, obchodnú dohodu s EÚ musia ratifikovať parlamenty 31 krajín. A to sa o obchodnej dohode ešte nerokuje.
Johnson sa snažil pôsobiť zmierlivo. „Chcem nájsť dohodu, chcem uzavrieť dohodu,“ povedal. Brexit bez dohody by podľa neho bol „štátnickým zlyhaním, za ktoré by sme boli zodpovední všetci“. „Chcem, aby ste vedeli, že by som dal prednosť nájdeniu dohody,“ dodal.
Ako konkrétne chce k dohode a jej ratifikácii do konca októbra dospieť, neprezradil. Naopak, v Londýne jeho úrad stupňuje prípravy na brexit bez dohody. Parlament však minulý týždeň schválil zákon, ktorý má brexitu bez dohody v krajnom prípade zabrániť. Jeho prijatie sa podarilo opozícii s podporou časti umiernených konzervatívcov, ktorých Johnson následne vyhodil zo strany. Zákon Johnsona zaväzuje k tomu, aby – ak do 19. októbra nedosiahne s EÚ dohodu, požiadal EÚ o odklad termínu brexitu najmenej do konca januára budúceho roka. Zákon mal po podpise kráľovnej vstúpiť do platnosti včera.
Johnson sa ale rozhodnutiu parlamentu odmieta podvoliť. Vyhlásil, že radšej by bol „mŕtvy v priekope“, ako by požiadal o odklad. Jeho úrad podľa britských médií zvažuje rôzne verzie, ako sa záväzku požiadať o odklad vyhnúť. Ak by to urobil, čakala by ho žaloba na Najvyššom súde, pričom by v súdnom spore riskoval aj väzenie. Taký scenár predpokladá denník The Times, podľa ktorého je Británia zrejme na ceste k najhoršej ústavnej kríze od roku 1688, keď bola ustanovená konštitučná monarchia.
Do termínu brexitu, ktorý bol už dva razy odložený, zostáva 51 dní. Johnson sa snaží v tomto kritickom období prácu parlamentu obmedziť. Poslanci majú mať z rozhodnutia vlády na päť týždňov prestávku a parlament sa má zísť až 14. októbra.
Nútená prestávka parlamentu sa mala začať včera neskoro večer po skončení schôdze, na ktorej sa Johnson po druhý raz pokúsil o presadenie predčasných volieb na 15. októbra. Schválenie jeho návrhu sa ale neočakávalo. Opozícia sa už vopred dohodla, že návrh ani tentoraz nepodporí. Prioritou pre opozíciu je dosiahnutie odkladu termínu brexitu. „Všetci lídri sa zhodli, že nepodporia trik Borisa Johnsona, ktorý chce uprieť ľuďom možnosť rozhodnúť sa a chce nás vyviesť neriadene z EÚ počas predvolebnej kampane,“ vyhlásil po stretnutí opozičných strán šéf labouristov Jeremy Corbyn.
O vypísaní volieb sa bude môcť znova hlasovať až v októbri. To znamená, že voľby sa nebudú konať pred plánovaným termínom brexitu. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že po voľbách by žiadna strana nezískala väčšinu. Vládni konzervatívci by stratili ešte viac ako pri predčasných voľbách, ktoré pred dvoma rokmi iniciovala vtedajšia premiérka Theresa Mayová.
Konzervatívci teraz vládnu s podporou radikálnej severoírskej Demokratickej unionistickej strany, po odchode umiernených konzervatívnych poslancov však vláda v parlamente svoju krehkú väčšinu stratila. Viacerí umiernení konzervatívci, nielen tí, ktorí boli vylúčení, v ďalších voľbách už nebudú za vládnu stranu kandidovať. Konzervatívci vo voľbách môžu stratiť hlavne v Škótsku, v Londýne a na juhozápade Anglicka. Predčasné voľby sa v konečnom dôsledku môžu stať vášnivou bitkou o to, či krajinu bude viesť radikálnejšia časť konzervatívcov spolu so Stranou pre brexit euroskeptika Nigela Faragea.