Termín 15. októbra začal Johnson presadzovať po tom, čo ho parlament zaviazal, že musí požiadať EÚ o odklad brexitu, ak nedosiahne dohodu o podobe vystúpenia Británie z únie. Premiér prvý raz predložil poslancom návrh na konanie predčasných volieb v stredu. Labouristi sa však zdržali, čím mu nedali šancu, aby prešiel. Svoj postoj odôvodnili tým, že situácia okolo volieb by mohla uvoľniť cestu pre brexit bez dohody v posledný októbrový deň.
Podľa Nicholasa Watta, politického analytika BBC, dôvodom, prečo sa labouristi zdržali hlasovania, je to, že ich líder Jeremy Corbyn sa s Johnsonom nezhodol na termíne volieb. Labouristi ich chcú prinajmenšom o štyri dni neskôr ako premiér.
„Johnson tvrdí, že voľby musia byť 15. októbra, aby bolo možné povedať britským voličom, kto pôjde na zasadanie Rady Európy o dva dni neskôr. Bude to Johnson, ktorý chce bezpodmienečne odísť do 31. októbra, alebo Corbyn s odložením brexitu?“ vysvetľuje Watt.
Pripomína, že Corbyn trvá na tom, že voľby sa nemôžu konať skôr ako 19. októbra, čo je dátum, keď nadobudne platnosť zákon blokujúci divoký brexit. Táto nedohoda však podľa analytika BBC v skutočnosti znamená, že sa voľby budú konať najskôr až koncom novembra 2019, pretože parlament nechal premiér od budúceho týždňa suspendovať, čo znamená, že o tomto bode bude môcť Dolná snemovňa rokovať až koncom októbra.
Na tom, že nepodporia premiérovu žiadosť o vypísanie predčasných volieb pred summitom EÚ, sa s labouristami dohodli aj liberálni demokrati, Škótska národná strana a waleská Plaid Cymru. Pri pondelňajšom hlasovaní sa zdržia alebo budú hlasovať proti, čo schválenie volieb zablokuje.
Premiér opozícii odkázal, že robí „obrovskú politickú chybu“. Hoci Dolná snemovňa už raz vypísanie predčasných volieb zamietla, vláda oznámila, že hlasovanie o tomto bode opätovne zaradí na program pondelňajšej parlamentnej schôdze. Na vypísanie volieb by predseda vlády potreboval súhlas dvoch tretín poslancov, ktorý v prípade, že sa opozičné strany budú držať svojej dohody, nebude mať.
Dolná snemovňa by tak mohla definitívne schváliť zákon proti divokému brexitu, pretože konzervatívci, ktorí hrozili „maratónom obštrukcií“ v hornej komore, zmenili názor a umožnili, aby sa jeho prerokúvanie v Snemovni lordov mohlo skončiť do dnešného večera. Horná snemovňa návrh schválila. Posledný krok legislatívneho procesu, ktorým je súhlas kráľovnej Alžbety II., by sa tak mohol vykonať už v pondelok.
Podľa návrhu zákona by musel premiér požiadať o trojmesačný odklad brexitu, ak by sa mu nepodarilo vyrokovať do 19. októbra dohodu s členskými štátmi EÚ či presvedčiť parlament, aby s odchodom z únie bez dohody súhlasil.
Johnson vo štvrtok vyhlásil, že by bol radšej „mŕtvy v priekope“, než aby požiadal o ďalší odklad brexitu. Na sériu preňho nepriaznivých správ včera reagoval ubezpečením, že rezignovať nemieni a Spojené kráľovstvo vyvedie z EÚ s dohodou 31. októbra. Ako to chce spraviť, keď sa Brusel odmieta vzdať írskej poistky, ktorú on nepripúšťa, nevysvetlil.
„Pôjdem do Bruselu, dosiahnem dohodu a zaistíme, aby sme odišli 31. októbra,“ povedal premiér. Na otázku, či by uvažoval o rezignácii, ak by sa jeho plán nenaplnil, len odvrkol: „To nie je hypotéza, o ktorej som pripravený uvažovať.“
Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.