Stalo sa tak len pár hodín po tom, čo premiér, ktorý sľubuje brexit za každú cenu, utrpel v parlamente niekoľkonásobnú porážku. Dolná komora v stredu neskoro večer prijala návrh zákona, ktorý má zabrániť brexitu bez dohody k 31. októbru. Návrh hneď putoval so Snemovne lordov. Lordi sa ešte počas nočného rokovania dohodli, že návrh prerokujú čo najrýchlejšie tak, aby sa do piatka mohol s prípadnými dodatkami vrátiť do dolnej komory. Tak bude možné stihnúť schválenie jeho definitívnej podoby do pondelka, teda do času, keď sa z rozhodnutia Johnsona má činnosť parlamentu do polovice októbra pozastaviť.
Johnson, ktorý je v úrade necelé dva mesiace, prehral v parlamente hneď tri razy za sebou. Poslanci po návrate z letnej prestávky už začiatkom týždňa rozhodli, že sa nedajú odstaviť od zásadného rozhodnutia o podobe brexitu. Podarilo sa to vďaka 21 vzbúrencom vo vládnej Konzervatívnej strane, ktorých Johnson – tak ako avizoval – potrestal vylúčením z poslaneckého klubu, čo v podstate znamená vylúčenie zo strany. Napriek tomu proti vôli Johnsona opozícia spolu s konzervatívnymi vzbúrencami následne schválila návrh zákona zabrániť brexitu bez dohody k 31. októbru.
Premiéra má tento návrh zákona zaviazať, aby v prípade hrozby brexitu bez dohody požiadal EÚ o odklad brexitu na koniec januára 2020. Ten odklad odmieta a chce, aby sa v krajine konali 15. októbra predčasné voľby. Jeho návrh na predčasné voľby parlament neschválil. Na vyhlásenie volieb potreboval dvojtretinovú väčšinu, teda najmenej 434 hlasov. Podporilo ho len 298 poslancov, čo bola Johnsonova tretia porážka. Opozícia predčasné voľby nepodporila, pretože chce najskôr istotu, že 31. októbra nenastane brexit bez dohody. Termín volieb by totiž Johnson mohol zmeniť tak, že by sa konali po neriadenom brexite. Návrh na predčasné voľby sa Johnson pokúsi presadiť v parlamente ešte v pondelok.
Napätie vnútri vládnej Konzervatívnej strany sa medzitým stupňuje. Johnsonov postup – najskôr rozhodnutie o pozastavení práce parlamentu v kritickom čase a potom vylúčenie umiernených konzervatívcov – vyvoláva obavy o budúci vývoj v strane, ktorá sa môže radikalizovať. Desiatky konzervatívnych poslancov vyzvali Johnsona, aby rozhodnutie vylúčiť rebelov zvrátil a v liste ho obvinili z „čistiek umiernených kolegov“. K ich výzvam sa pripojili aj niektorí členovia vlády. „Bol by som rád, keby sa vrátili,“ vyhlásil minister financií Sajid Javid, podľa ktorého strana prišla o ľudí, ktorým na Británii skutočne záleží.
Najväčší rozruch však vyvolal Johnsonov brat Jo, ktorý, podobne ako vylúčení poslanci, patril k proeurópskemu krídlu strany. Ten oznámil, že pre konflikt medzi lojalitou v rodine a národným záujmom odchádza z vlády aj z parlamentu. „Je to neznesiteľné napätie a nastal čas prenechať moje funkcie iným,“ napísal na twitteri. Premiér mu cez svojho hovorcu poďakoval s tým, že ako politik a brat chápe, že také rozhodnutie nebolo ľahké.
Keďže rodinné spory sa na verejnosť zvyčajne nevyťahujú, rozhodnutie premiérovho brata otvorene spomenúť ich názorový konflikt vyvolalo ironické poznámky opozície. „Ak Borisovi Johnsonovi neverí jeho vlastný brat, ako mu môže dôverovať krajina?“ reagovala poslankyňa Sarah Wollastonová, ktorá odišla od konzervatívcov začiatkom roka a nedávno sa stala členkou proeurópskych liberálnych demokratov.
Podľa Roberta Huttona z agentúry Bloomberg Jo Johnson podporil svojho brata v kampani na lídra strany, keď si uvedomil, že v jeho volebnom obvode ľudia chcú brexit a chcel predísť tomu, aby tam napokon bodovala Strana pre brexit euroskeptika Nigela Faragea. „Myslel si tiež, že Boris Johnson nechce brexit bez dohody, že bude hľadať dohodu s EÚ a potom prinúti radikálnych stúpencov brexitu v strane, aby za ňu hlasovali. Jeho rezignácia naznačuje, že tento pohľad sa zmenil,“ uviedol Hutton.
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.