Strategické dokumenty USA hovoria, že medzinárodné vzťahy ovplyvňuje súperenie veľmocí. Viaceré faktory poukazujú na možnú ekonomickú recesiu a prehĺbenie obchodných vojen. Staré spojenectvo Európy so Spojenými štátmi práve prechádza zaťažkávacou skúškou, veď za Atlantikom vládne nevyspytateľný prezident Donald Trump. Je otázka, ako sa vyvinú vzťahy EÚ s Ruskom v súvislosti s pokračujúcou agresiou režimu Vladimira Putina proti Ukrajine. A nie je jasné, či má únia vôbec nejakú jednotnejšiu stratégiu smerom ku komunistickej Číne a nakoľko sa chce angažovať v ázijsko-pacifickom priestore. Na odchode z EÚ je Británia, čo je významný zahraničnopolitický a bezpečnostný globálny hráč, s ktorým by mala únia spolupracovať bez ohľadu na to, ako bude vyzerať brexit.
Čo si ľudia myslia
Podľa posledného prieskumu verejnej mienky v EÚ je až 74 percent jej občanov za spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku únie a 66 percent podporuje spoločnú zahraničnú politiku. Na druhej strane však z údajov Eurobarometra vyplýva, že iba 12 percent opýtaných si myslí, že vplyv EÚ vo svete patrí medzi najzásadnejšie výzvy, ktorým organizácia čelí.
"Je to veľmi zaujímavé. Aj z predchádzajúcich prieskumov vyplýva, že medzi ľuďmi existuje pomerne silná podpora pre jednotnejšiu európsku zahraničnú politiku a pre spoločný hlas. Protirečením k tomu je postoj, že vplyv EÚ vo svete nepokladajú za dôležitý. Nie je to však až také prekvapenie,“ reagoval pre Pravdu Nick Wright, expert na zahraničnú politiku a úniu z University College v Londýne.
Podľa odborníka v istom zmysle takmer ani nie je až také dôležité, čo si občania únie myslia. "Lídri EÚ a členské štáty nemajú na výber. Musia sa angažovať vo svete vo veľkých otázkach týkajúcich sa obchodu, ekonomiky, klimatických zmien, obrany a bezpečnosti. EÚ musí byť na ne schopná spoločne reagovať. Ak by sme sa spýtali nielen na vplyv vo svete, ale na konkrétnejšie veci ako napríklad klimatické zmeny či zamedzenie šírenia jadrových zbraní, je pravdepodobné, že ľudia by sa o to viac zaujímali,“ myslí si Wright.
EÚ v posledných rokoch posilnila spoluprácu v oblasti obrany, dokonca sa z času na čas spomína myšlienka európskej armády a strategickej autonómie únie. Tieto idey však v rámci transatlantických vzťahov nebudia veľa nadšenia v USA, hoci na druhej strane Spojené štáty pripomínajú Európe potrebu vyšších investícií do obrany.
Únia zároveň rieši vnútornú dilemu, ktorá sa týka rozhodovacieho procesu v medzinárodných otázkach. Pri zahraničnopolitických veciach sa vyžaduje, aby s postupom, ktorý EÚ prijme, súhlasili všetky členské štáty. Dochádza potom k tomu, že niektoré krajiny blokujú rozhodnutia z vnútropolitických príčin, čo sa v poslednom čase ukázalo na prípadoch Číny či Venezuely.
EÚ vlastenci?
„Spoločne je Európa silnejšia po ekonomickej aj iných stránkach. Obrancovia projektu EÚ majú jasný záujem o ochranu liberálnej demokracie a právneho štátu doma aj v zahraničí v čase, keď autoritatívne vlády Číny, Ruska či Saudskej Arábie sú silné a iliberálni politici sú pri moci alebo bojujú o vplyv v demokratických štátoch únie aj mimo nej,“ myslí si expert na európsku politiku Ted Reinert. „Európa sa spoliehala na USA ako na lídra v bezpečnostnej politike a ďalších oblastiach. Ale v Trumpovi nemá partnera, na ktorého sa môže spoľahnúť. Takže lídri EÚ, ktorých zaujíma stabilita, by mali vysvetľovať voličom, prečo je potrebné snažiť sa mať funkčnejšiu a autonómnejšiu zahraničnú a bezpečnostnú politiku na úrovni únie,“ uviedol pre Pravdu Reinert.
Analytik medzinárodných vzťahov Sven Biscop tvrdí, že je normálne, že ľudia v prvom rade hovoria, že ich trápia veci, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život. „Ale väčšina prieskumov tiež ukazuje, že Európania podporujú myšlienku silnej EÚ vo svete. Únia by asi mala jasne povedať, že občania si nemusia vyberať medzi silnou EÚ a silným Poľskom, Francúzskom, Belgickom a podobne. EÚ ako skutočný strategický hráč posilní pozície členských štátov vo svete. Namiesto toho, aby sme tvrdili, že únia je projekt, ktorý potláča patriotizmus, tak povedzme, že potrebujeme ľudí, ktorí sú francúzski, poľskí či nemeckí vlastenci, a tiež EÚ vlastenci. Lebo len spoločne môžeme riešiť problémy s veľmocami, ako sú Čína a Rusko,“ vyhlásil pre Pravdu Biscop, ktorý je riaditeľom programu Európa a svet v belgickom Kráľovskom inštitúte pre medzinárodné vzťahy – Egmont.