Európska komisia im vtedy nevyhovela. A tak sa obrátili na Súdny dvor EÚ.
Na súde v Luxemburgu však nepochodili. Odvolali sa, ale so svojím podnetom zrejme opäť neuspejú. Generálny advokát súdu Michal Bobek v stanovisku odporučil ich podnet zamietnuť. Nie je to síce ešte konečný verdikt. Ale aj keď Súdny dvor EÚ nie je viazaný stanoviskom generálneho advokáta, v drvivej väčšine prípadov sa prikláňa k názoru generálneho advokáta.
Kampaň pod názvom Jeden z nás sa spustila v roku 2012. Bola jednou z prvých tzv. Európskych občianskych iniciatív, ktorá umožňuje občanom EÚ požiadať Európsku komisiu, aby vypracovala návrh legislatívy, ktorá spadá do pôsobnosti EÚ. Podmienkou je zozbieranie podpisov milióna občanov z najmenej siedmich krajín. Iniciatíva, ktorú viedol Patrick Grégor Puppinck, šéf kresťanskej mimovládky so sídlom v Štrasburgu, mala podľa denníka Guardian aj podporu katolíckej cirkvi.
Napokon sa jej podarilo zozbierať 1,7 milióna podpisov v 18 členských štátoch. „Vyzývame európske inštitúcie, aby viac rešpektovali ľudskú bytosť,“ vyhlásil Puppinck po tom, čo sa iniciatívou musela začať zaoberať Európska komisia. Organizátorov petície vypočula na zasadnutí v Európskom parlamente. Následne spolu s niekoľkostranovým zdôvodnením rozhodla o tom, že nevidí dôvod na zmenu.
Európska komisia vo svojom stanovisku podrobne objasnila podmienky financovania výskumu kmeňových buniek a jeho kontrolu. A pri rozvojovej pomoci a interrupciách uviedla: „Napriek pokrokom v používaní antikoncepcie značný počet matiek naďalej každoročne zomiera v dôsledku interrupcií vykonaných bez potrebných zručností alebo v prostredí bez minimálnych zdravotných štandardov.“ EÚ podľa komisie nepodporuje v rozvojových krajinách projekty, ktoré by sa týkali len poskytovania interrupcií, ale projekty širšieho spektra zdravotníckych služieb, medzi ktorými môžu byť interrupcie v záujme záchrany života matky.
Podľa niekdajšieho šéfa Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo kampaň zameraná proti potratom neberie ohľad na ženy. „Žena nepodstupuje interrupciu zo zábavy,“ citoval denník Guardian Tewodrosa Melesseho. „Dôvody interrupcií sa neberú do úvahy. Nestarajú sa o život ženy. Pretože, kto sa bude starať o nechcené dieťa? Kto dá (žene) psychickú a fyzickú podporu? Ak sa starajú o život, život ženy nie je podstatný? Všetky náboženstvá nám hovoria byť súcitný, milosrdný, ale keď príde na ženy, je tu odmietnutie, súdenie a postoj vševedúceho,“ zdôraznil.
Odvolanie organizátorov iniciatívy, ktorí so svojím podnetom v Bruseli nepochodili, prinieslo aj do budúcnosti zásadnú otázku, či je Európska komisia v reakcii na úspešný zber podpisov povinná vypracovať konkrétne legislatívne návrhy. Podľa stanoviska generálneho advokáta však Európska komisia takú povinnosť nemá. Znamenalo by to totiž, že iniciatíva, ktorej sa podarí vyzbierať vyše milión podpisov v siedmich krajinách, by získala väčšiu právomoc legislatívnej iniciatívy ako má priamo volený Európsky parlament a čiastočne Rada EÚ, v ktorej sa rozhoduje na úrovni ministrov všetkých členských štátov. „Z praktického hľadiska by (hlasný) zlomok európskych občanov získal väčšiu váhu ako dve inštitúcie EÚ, z ktorých jedna je priamo a druhá nepriamo legitimizovaná (potenciálne) všetkými európskymi občanmi,“ uvádza sa v tlačovej správe k stanovisku generálneho advokáta Bobeka.
Možnosť organizovania občianskej iniciatívy, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva, považuje Bobek skôr za nástroj, ktorý umožňuje prinášať politické otázky, o ktoré javí záujem istá skupina občanov. Na iniciatívu, ktorá má náležitý počet podpisov, musí Európska komisia patrične reagovať. Ale neznamená to, že jej musí vyhovieť. Ak súd vo svojom verdikte jeho stanovisko potvrdí, bude to odkazom aj pre iných potenciálnych organizátorov rôznych petícií.