Na diskusii za zúčastnili Monika Beňová (S&D, Smer), Vladimír Bilčík (EPP, Spolu), Robert Hajšel (S&D, Smer), Eugen Jurzyca (ECR, SaS), Peter Pollák (EPP, OĽaNO) a Ivan Štefanec (EPP, KDH). Europoslanci jej držia palce najmä pokiaľ ide o boj proti klimatickej kríze, ale aj vzdelávania pre deti. Niektorí slovenskí poslanci EP mali síce výhrady, ale nevideli zmysel ohroziť fungovanie EÚ tým, že by za ňu nehlasovali. Von der Leyenovú odobril Európsky parlament tesnou väčšinou, prešla o deväť hlasov.
Služobne najskúsenejšia slovenská poslankyňa Monika Beňová novej šéfke Komisie drží palce v boji proti klimatickým zmenám, ale aj pokiaľ ide o obsadenie vrcholových pozícií ženami. Pripomenula, že ona zažila aj príhovory José Manuela Barrosa a Jeana-Clauda Junckera, ale von der Leyenová je z jej pohľadu najkvalitnejšia kandidátka. „Nie je iba technokratka, vo svojom príhovore dala svojim prioritám ľudský, empatický rozmer. Držím jej palce v snahe mať 50-percentné zastúpenie žien v Komisii, ale som skeptická, to je totiž na nominácii členských štátov,“ povedala Beňová. Reagovala tak na to, že prvá žena na čele európskej legislatívy chce, aby v jej kabinete pôsobila polovica žien. Eurokomisárov navrhujú členské štáty, von der Leyenová by chcela, aby jej navrhli aj muža aj ženu.
Podľa Štefanca jej k zvoleniu pomohlo to, že sama aktívne s poslancami Európskeho parlamentu pred voľbou komunikovala a počúvala ich pripomienky a návrhy. Zároveň ocenil nemeckého vrcholového kandidáta Manfreda Webera, ktorý sa ako predstaviteľ najväčšej frakcie – Európskej ľudovej strany, mohol stať predsedom Komisie. Najmä Francúzsko bolo proti, Weber sa nároku vzdal a podporoval vtedajšiu nemeckú ministerku obrany von der Leyenovú. „Pochopil, že sa musí obetovať a hľadať pre ňu spojencov,“ dodal.
Podľa Vladimíra Bilčíka voľba von der Leyenovej ukázala, že tie istoty, ktoré boli v europarlamente bežné – spojenectvo ľudovcov a socialistov, už tak neplatia a treba bojovať o každý hlas. Na druhej strane to vníma ako pozitívny signál, keďže išlo o jasnú proeurópsku voľbu. Spokojný so svojou voľbou je aj Pollák. „Pre mňa je podstatné, že chce, aby každé dieťa malo vzdelanie. To je kľúčom k zamestnaniu,“ povedal. Ocenil pritom, že von der Leyenová s nimi pred voľbou komunikovala.
Hoci za von der Leyenovú hlasoval aj Robert Hajšel, kritizoval, že sa pri obsadení vrcholových postov nedodržalo geografické rozloženie. Myslí si, že ide skôr o germánsko-francúzske obsadenie. Nepáči sa mu ani to, že padol systém volebných lídrov, teda spitzenkandidátov. Verí však, že Komisia pod jej vedením bude motorom v boji proti klimatickej kríze a v boji za upevňovanie sociálneho piliéra v EÚ.
Napriek výhradám za ňu hlasoval aj Eugen Jurzyca. V jej príhovore našiel viac sklamaní, než potešení. „Takmer vôbec nehovorila o efektívnosti narábania s verejnými financiami. Hovorila o nových fondoch alebo zväčšovaní terajších. Ja mám problém s filozofiou, že keď je problém, dajme tam viac peňazí. Vezmite si Afriku. Dobré podnikateľské prostredie pomôže Afrike viac ako ďalšie darčeky,“ povedal Jurzyca. Napriek tomu za von der Leyen zahlasoval, lebo nevidel žiadneho lepšieho kandidáta a nevidel zmysel v paralýze fungovania Európskej únie.
Európsky parlament v utorok večer schválil nomináciu odchádzajúcej nemeckej ministerky obrany Ursuly von der Leyenovej na post predsedníčky Európskej komisie. Hlasovalo za ňu 383 poslancov Európskeho parlamentu, 327 bolo proti a 22 poslancov nehlasovalo. Na schválenie jej nominácie bolo potrebných 374 hlasov, čo znamená, že von der Leyen prešla len tesne.
Ursula von der Leyenová sa stane prvou ženou na čele Európskej komisie. Teraz bude pracovať na zostavení celej Komisie. Eurokomisárov nominujú členské štáty, von der Leyenová rozhoduje o tom, akej téme sa budú počas mandátu venovať. Avizovala, že ak jej krajiny nedajú dostatok, teda polovicu ženských nominantiek, nebude váhať vypýtať si nové mená. Kandidáti na eurokomisárov budú musieť prejsť vypočúvaním europoslancov. Európsky parlament musí celú Európsku komisiu schváliť.