Pôvodne sa s jej kandidatúrou nerátalo, a už vôbec nie v europarlamente. Návrh lídrov EÚ nominovať von der Leyenovú sa aj preto stretol s nevôľou najmä v druhej najväčšej frakcii – socialistov. Von der Leyenová má pred hlasovaním podporu frakcie ľudovcov, kam patrí CDU, ktorej je členkou. Na jej zvolenie to však nestačí, na získanie väčšiny potrebuje podporu ešte dvoch frakcií. Aj preto sa v pondelok listami obrátila na socialistov a liberálov z frakcie Obnovme Európu. Zelení totiž už predtým avizovali, že von der Leyenovú pri hlasovaní podľa všetkého nepodporia.
Von der Leyenová minulý týždeň absolvovala stretnutia a vypočúvania vo viacerých frakciách. Mnohí europoslanci po tomto „grilovaní“ neboli z kandidátky na novú šéfku Európskej komisie príliš nadšení, aj keď von der Leyenová je jazykovo zdatná a podobne ako Jean-Claude Juncker plynulo prechádza medzi nemčinou, angličtinou a francúzštinou. Jej vyjadrenia sa dobre počúvajú, ale podľa kritikov neprišla s takmer žiadnymi konkrétnymi opatreniami, ktoré by chcela realizovať.
Bojovníčka proti klimatickým zmenám
V listoch pre socialistov a liberálov bola už konkrétnejšia. V prípade zvolenia sa chce usilovať o ambicióznejšie zníženie emisií skleníkových plynov, ako sa plánovalo, ale aj o zavedenie minimálnej mzdy vo všetkých štátoch EÚ, ktorá umožní každému zamestnancovi v EÚ slušný život v krajine, kde pracuje. Podľa listov, ktoré získali viaceré európske médiá, chce do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov až o 55 percent. Dosiahnuť to chce napríklad aj zavedením uhlíkovej dane pre firmy, ktoré chcú obchodovať v EÚ, ale sídlia v krajinách, ktoré nedodržiavajú európske environmentálne štandardy.
Liberáli ju pri vypočúvaní okrem boja proti klimatickým zmenám žiadali aj o presadzovanie nástroja na ochranu právneho štátu, čo kandidátka na šéfku Európskej komisie podporila. V snahe získať si náklonnosť europoslancov pripustila aj silnejšiu úlohu europarlamentu v legislatívnom procese. Spomenula totiž možnosť, že by europarlament dostal právomoc legislatívnej iniciatívy, ktorú má teraz len Európska komisia. Je tiež za efektívnejšiu zahraničnú politiku EÚ, ktorú by umožnilo zavedenie väčšinového hlasovania namiesto terajšej jednomyseľnosti. Spomenula aj migračnú a azylovú politiku, ktorú chce reformovať.
Či to bude europoslancom stačiť, sa ukáže v utorok večer. Ešte predtým von der Leyenová predstúpi pred plénum europarlamentu v Štrasburgu, kde podrobnejšie predstaví svoje plány.
Z funkcie ministerky obrany odstúpi bez ohľadu na výsledok
Von der Leyenová v pondelok uviedla, že v stredu odstúpi zo svojej funkcie bez ohľadu na to, či ju poslanci Európskeho parlamentu v utorok zvolia za predsedníčku EK. Informovala o tom agentúra DPA.
„Zajtra sa budem uchádzať o dôveru Európskeho parlamentu. Bez ohľadu na výsledok, v stredu odstúpim z postu ministerky obrany, aby som všetky svoje sily mohla venovať službe Európe,“ uviedla von der Leyenová na Twitteri. „Som nesmierne vďačná za roky, ktoré som strávila s Bundeswehrom,“ dodala von der Leyenová. Nemeckou ministerkou obrany sa stala v roku 2013.
Pri hlasovaní v 751-člennom europarlamente, pričom štyria europoslanci nenastúpia, potrebuje získať hlasy najmenej 374 poslancov. Hlasuje sa tajne, a tak je možné, že poslanci niektorých frakcií budú hlasovať inak, ako je stranícka línia. V názore na von der Leyenovú sú rozdelení najmä socialisti, proti je hlavne nemecká SPD.
Podľa pozorovateľov je však dôležité aj to, akú väčšinu získa. Tesná väčšina by znamenala, že má celkovo len nízku podporu europoslancov. Ak von der Leyenová ako šéfka Európskej komisie prejde, z nominácií jednotlivých štátov na eurokomisárov začne zostavovať novú Európsku komisiu. Podpredsedom by sa mal stať holandský socialista Frans Timmermans, ktorého lídri EÚ neodobrili za šéfa novej európskej exekutívy, ale tiež dánska liberálka Margrethe Vestagerová, pre ktorú liberáli žiadajú rovnocenné postavenie, ako má Timmermans. Lídri EÚ sa tiež dohodli aj na budúcom predstaviteľovi EÚ pre zahraničnú politiku – španielskom socialistovi Josephovi Borrellovi. Slovensko navrhlo Maroša Šefčoviča, pričom sa predpokladá, že bude znovu podpredsedom Európskej komisie. Európska exekutíva v novom zložení tiež potrebuje súhlas europarlamentu. Nastúpiť má začiatkom novembra.
Celý proces sa však môže skomplikovať. Stále je možné, že europoslanci von der Leyenovú dnes nepotvrdia. V takom prípade by to bolo opäť na lídroch štátov EÚ, aby sa do 30 dní dohodli na inom kandidátovi na šéfa Európskej komisie.
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.