Ak ju EP schváli… "Von der Leyenová je v Nemecku kontroverzná politička pre viaceré škandály, ktoré sa týkajú jej ministerstva a fungovania ozbrojených síl. Ale šéfovať rezortu obrany je vždy mimoriadne zložité,“ reagoval pre Pravdu Marcel Dirsus z Inštitútu pre bezpečnostnú politiku na univerzite v nemeckom Kieli.
Nominácia von der Leyenovej v Nemecku vyvolala búrku vo veľkej koalícii CDU/CSU a u sociálnych demokratov. SPD sa prepadá v prieskumoch verejnej mienky na historické minimá a potrebuje zaujať témami. Námietky sociálnej demokracie dokonca prinútili Merkelovú, aby sa v prípade nominácie von der Leyenovej zdržala hlasovania. SPD vie, že ministerka obrany nie je v Nemecku práve populárna. Podľa prieskumu televízie ARD si len 33 percent obyvateľov krajiny myslí, že von der Leyenová bude dobrou šéfkou eurokomisie.
"Zatiaľ nemám nejaký jasný názor na nemeckú političku. Je zjavné, že nominácia von der Leyenovej bola spôsobom, akým sa podarilo európskym lídrom dosiahnuť dohodu. Nikto nechce stratiť tvár pri vyjednávaní, pri ktorom sú pozície veľmi odlišné. Bolo jasné, že ani Manfred Weber, ani Frans Timmermans nie sú kandidáti, na ktorých by sa našla zhoda, ale mali svojich vášnivých podporovateľov,“ uviedla pre Pravdu odborníčka na európsku politiku Isabel Camisaová z univerzity v portugalskej Coimbre.
Expertka pripomína, že členské krajiny úplne obišli systém špicenkandidátov. Išlo o nominantov hlavných európskych politických strán na predsedu EK. Za ľudovcov, ktorí vyhrali májové voľby do EP, to bol nemecký konzervatívec Weber. Európski socialisti zase nominovali súčasného prvého podpredsedu eurokomisie Holanďana Timmermansa.
"Riešením bolo nájsť tretiu kandidátku. Von der Leyenová je však nanešťastie niekým, na kom sa lídri zhodli, lebo nikomu príliš neprekážala. Nemôže využiť posilnenú demokratickú legitimitu procesu výberu špicenkandidátov. Na druhej strane to neznamená, že z nej bude slabá predsedníčka EK. Nezabúdajme, že pochádza z veľkého a silného štátu. Je pravda, že nie je bývalá premiérka. Ale, keď otázka znie, kto bol najsilnejším predsedom eurokomisie, tak odpoveď je, že Jacques Delors. Ani on nebol predtým predsedom vlády,“ povedala Camisaová.
Foto: SITA/AP
Okrem von der Leyenovej lídri členských krajín EÚ vybrali za budúceho predsedu Európskej rady belgického liberálneho premiéra Charlesa Michela, za šéfa diplomacie únie španielskeho socialistického ministra zahraničných vecí Josepa Borella a Európsku centrálnu banku (ECB) bude riadiť súčasná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (IMF) Francúzka Christine Lagardeová.
"Rozdelenie hlavných pozícií je do značnej miery prekvapujúce. Väčšina favoritov pohorela. Po prvý raz sa však v rámci top pozícií podarilo zachovať rovnováhu medzi mužmi a ženami. Eurokomisiu povedie von der Leyenová a ECB Lagardeová,“ povedala pre Pravdu Carine Germondová, profesorka európskych politík na Nórskej technologickej univerzite.
"Je to kompromis medzi krajinami. Menšími aj väčšími, ako aj severnými a južnými. Rozdelenie odráža dohodu medzi Francúzskom a Nemeckom. Nezhody Paríža a Berlína boli predtým očividné. Keď pôjde Borell v šľapajach Javiera Solanu, tak sa Španielsku opäť podarilo zabezpečiť si extrémne vplyvnú pozíciu. A výber Belgičana Michela je gesto smerom k malým štátom,“ tvrdí Germondová.
Veľké očakávania
Všetky najdôležitejšie posty v EÚ však získali politici zo západnej a južnej Európy. Predsedom EP sa minulý týždeň stal taliansky socialista David-Maria Sassoli.
"Myslím si, že ľudia obsadzujúci top pozície budú odvádzať pomerne dobrú prácu. Zdá sa, že najslabším ohnivkom môže byť von der Leyenová. Od novej Európskej komisie sa veľa očakáva. Bude musieť presvedčiť EP aj občanov únie, že je schopná vykonávať prácu efektívne, bez uprednostňovania niekoho záujmov a že dokáže priblížiť EÚ ľuďom,“ uviedol pre Pravdu expert na úniu Vihar Georgiev z Univerzity Klimenta Ochridského v Sofii.
Podľa šéfa Inštitútu pre európsku politiku – EUROPEUM Vladimíra Bartovica však nie je úplne šťastné, že rozdelenie najdôležitejších funkcií v EÚ neodráža geografickú rovnováhu, najmä, čo sa týka zastúpenia strednej a východnej Európy.
"Aj Slovensko sadlo na lep Maďarsku a Poľsku, ktoré boli proti Timmermansovi. Na druhej strane je dobré, že sme podporili kompromis. Ináč by nás to dostalo ešte do horšieho svetla. Ale všetci, ktorí si myslia, že von der Leyenovej komisia bude zásadne iná ako Junckerova, sa podľa mňa mýlia. Keď Poliaci a Maďari veria, že bude proti nim mäkšia, tak nemajú pravdu. Von der Leyenová nemá rovnakú predstavu o Európe, akú majú momentálne Budapešť a Varšava,“ pripomenul Bartovic pre Pravdu.