Ak von der Leyenová získa dôveru Európskeho parlamentu a stane sa šéfkou európskej exekutívy, Merkelová príde vo vláde o spojenca a ministerku na nevďačnom poste – rezorte obrany, na ktorom popularita zvyčajne nerastie. S prekvapujúcim návrhom na nominovanie 60-ročnej nemeckej ministerky obrany neprišla Merkelová, ale francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Ursula von der Leyenová je pre Merkelovú horkou pilulkou, Macronovým ,darčekom', pretože on jej meno vniesol do hry,“ komentoval to holandský denník Volkskrant.
Pre von der Leyenovú je potenciálne sťahovanie sa do Bruselu návratom do rodného mesta. Presvedčená Európanka žila na predmestí Bruselu do svojich 13 rokov. Jej otec Ernst Albrecht pracoval v inštitúciách Európskeho hospodárskeho spoločenstva (predchodcu EÚ), po návrate do Nemecka bol dlhoročným krajinským premiérom v Dolnom Sasku. Aj preto, ako tvrdí Deutsche Welle, na rozdiel od mnohých svojich kolegov vo vláde von der Leyenová hovorí plynule po anglicky a francúzsky a na medzinárodných fórach vystupuje so sebadôverou. Dnes matka siedmich detí, pôvodne študovala ekonómiu v Londýne, neskôr skončila medicínu v Hannoveri.
Roky bola verná Merkelovej
Analytici v súvislosti s jej menom pripomínajú najmä jej spojenectvo s Merkelovou. „Roky bola verná Merkelovej, bola dôležitým spojencom pri jej modernizácii Kresťanskodemokratickej únie (CDU) začiatkom storočia. Istý čas sa tiež špekulovalo, že by mohla vystriedať Merkelovú ako kancelárku,“ uviedol pre Pravdu Matthias Dilling z Oxfordskej univerzity.
Od nástupu Merkelovej v roku 2005 bola v každej jej vláde. Najskôr ako ministerka práce a sociálnych veci a matka siedmich detí iniciovala program rodičovskej pomoci a podstatné zvýšenie podpory starostlivosti o deti. V ďalšej Merkelovej vláde bola ministerkou zdravotníctva a od decembra 2013 nastúpila na rezort obrany. „Ako ministerka obrany to mala ťažké, tak ako mnohí jej predchodcovia. Je to zložitá pozícia, na verejnosti nie veľmi obľúbená a vždy je s ňou spojené riziko zlyhania. Jej výsledok je solídny, ale nie ohromujúci,“ zhodnotil jej pôsobenie pre Pravdu Josef Janning z Európskej rady pre zahraničné vzťahy.
Von der Leyenová je síce najdlhšie slúžiacou ministerkou obrany v rámci štátov NATO, pri riešení problémov nemeckej armády však podľa kritikov dosiahla len čiastočné výsledky. Vytvorila tlak na zvýšenie rozpočtu pre armádu, a ten sa aj zvýšil, ale veľká časť vojenskej techniky je stále zastaraná a nie bojaschopná. Deutsche Welle však pripomína, že pod jej tlakom sa obranná politika stala uznávanou súčasťou zahraničnej politiky Nemecka.
Ministerku neobišli škandály
S jej pôsobením na ministerstve sú však spojené aj škandály. Terčom kritiky sa stala niekoľkonásobne predražená a stále nedokončená rekonštrukcia lode Gorch Fock, časté problémy nemeckých vládnych lietadiel, ale aj zákazky pre externých poradcov, ktoré teraz rieši parlamentná vyšetrovacia komisia. Navyše odcudzila sa aj predstaviteľom armády.
Von der Leyenová o ministerský post takmer prišla, keď sa objavilo podozrenie z plagiátorstva pri jej dizertačnej práci. Univerzitná komisia napokon pred troma rokmi rozhodla, že aj keď správne neudávala zdroje vo svojej práci, doktorát si môže ponechať, pretože opomenutia neboli úmyselné a neoslabili jej hlavnú časť.
Presun z Berlína do Bruselu sa zdá byť logický
Aj pre tieto prešľapy a pokles popularity sa pri von der Leyenovej postupne prestalo špekulovať ako o nástupníčke Merkelovej. Politológ Dilling tiež upozornil, že si nedokázala vo vlastnej strane vybudovať dostatočne silnú základňu na to, aby si zabezpečila nomináciu na šéfku strany. „Myslím si, že vedúca pozícia v EÚ bola jediným možným postupom v jej politickej kariére. Presun z Berlína do Bruselu sa zdá byť v tomto štádiu logický,“ dodal Dilling. „V rámci vlastnej strany bola skôr rešpektovaná ako obľúbená,“ myslí si zas Janning z Európskej rady pre zahraničné vzťahy.
Od von der Leyenovej, ak prejde náročným grilovaním v Európskom parlamente, možno ako od prvej šéfky Európskej komisie očakávať jednoznačné proeurópske postoje. „Jasne sa angažuje za európsku integráciu, v minulosti sa opakovane vyjadrovala v prospech jednotnejšej a integrovanejšej Európy,“ pripomenul Dilling. Bola tiež za budovanie spoločnej európskej obrany. „Európska armáda ako dlhodobý cieľ a NATO nie sú v protiklade, ale podľa mňa dve strany jednej mince,“ vyhlásila. „Je typ veľmi angažovaného a seriózneho človeka, ťažný kôň. Je asketická, ovláda sa. A napriek útlej postave má autoritu,“ uzavrel Janning.
Obsadenie kľúčových postov v Európskej únii
David-Maria Sassoli (zvolený za predsedu Európskeho parlamentu). Ujal sa funkcie po tom, čo v druhom kole tajnej voľby získal 345 hlasov zo 667 odovzdaných platných hlasovacích lístkov. Tento taliansky socialistický europoslanec sa narodil v máji 1956 vo Florencii. Na tamojšej univerzite vyštudoval politológiu a žurnalistiku. Dlhé roky sa živil ako novinár najprv v denníku Il Giorno, neskôr pracoval pre štátne televízne stanice TG1 a TG3. Dráhu žurnalistu zanechal v roku 2009, keď sa rozhodol vstúpiť do politiky. Stal sa členom Demokratickej strany a prvýkrát ho zvolili za europoslanca. V roku 2012 neúspešne kandidoval v demokratických primárkach na starostu Ríma. V roku 2014 a na jar tohto roku ho opakovane zvolili do Európskeho parlamentu; posledných päť rokov v ňom vykonával funkciu podpredsedu.
Charles Michel (navrhnutý za predsedu Európskej rady). Funkciu belgického premiéra vykonáva od októbra 2014. Narodil vo valónskom meste Namer v decembri 1975. Vyštudoval na právnickej fakulte. Politiku dostal takpovediac do vienka, pretože jeho otec pôsobil ako minister zahraničných vecí a neskôr bol na poste eurokomisára pre rozvoj a humanitárnu spoluprácu. Mal ešte len 16 rokov, keď vstúpil do strany Mladí liberáli v Jodoigne, v meste, kde jeho otec sedel v kresle starostu od roku 1983 predtým, ako sa dostal do vysokej politiky. Členom belgického parlamentu sa stal v roku 1999, o rok neskôr získal post ministra vnútra v regionálnej vláde Valónska (vo veku 25 rokov bol najmladší minister v dejinách Belgicka). Od roku 2006 pôsobil vo funkcii starostu vo Wawre vo Valónsku.
Josep Borrell (nominovaný za šéfa diplomacie EÚ). Španielsky socialistický minister zahraničných vecí sa pravdepodobne stane najstarším členom Európskej komisie. Má už totiž 72 rokov (narodil sa v apríli 1947 v katalánskej obci La Pobla de Segur). Vyštudoval letecké inžinierstvo a ekonómiu. Má skúsenosti z Bruselu, pretože od júna 2004 do apríla 2009 bol europoslanec, pričom viac ako jeden a pol roka vtedy bol predseda Európskeho parlamentu. V roku 1999 sa špekulovalo, že socialistov povedie do volieb ako líder, ale očakávaný zápas o kreslo premiéra vzdal. Tvrdil, že nechce, aby na stranu kvôli nemu padalo zlé svetlo. Išlo o to, že dvaja jeho známi a úradníci katalánskeho ministerstva financií boli vyšetrovaní pre podozrenie zo sprenevery štátnych peňazí. Na verejnosť prenikla navyše správa, že Borrellova manželka investovala do podniku, ktorý riadil jeden z vyšetrovaných. Borrell však akékoľvek špinavosti dôrazne odmietol.