Post šéfa európskej diplomacie by mal pripadnúť ministrovi zahraničných vecí španielskej ľavicovej vlády Josepovi Borrellovi, rodenému Kataláncovi. Francúzka Christine Lagardová by sa mala v tejto konštelácii stať šéfkou Európskej centrálnej banky.
O týchto nomináciách bude následne hlasovať Európsky parlament, ktorý vzišiel z májových volieb.
Macron verí v nový tím
Rozhodnutie šéfov štátov a vlád členských krajín EÚ o nomináciách je podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona „pozitívnym a konsenzuálnym záverom“, ktorý odráža novú rovnováhu moci v Európe.
Ako napísal spravodajský server Politico.eu, dosiahnutá dohoda podľa Macrona „nerozdelí Európu – ani politicky, ani geograficky“.
Macron vyhlásil, že medzi nominantmi síce nie je nikto z východnej Európy, ale zdôraznil, že za túto dohodu hlasovali „všetky krajiny – či už z východnej, severnej alebo južnej Európy.“ Rozdelenie pracovných pozícií v budúcej Európskej komisii (EK) podľa Macronovho názoru EÚ aj naďalej umožní zachovať geografickú rovnováhu.
Macron tiež povedal, že si želá Európu, ktorá je efektívnejšia, ambicióznejšia a viac chrániaca svojich občanov, čo znamená, že bude reagovať na klimatické a sociálno-ekonomické výzvy. Podľa Macrona to nový tím môže urobiť.
„Nový tím to dokáže,“ vyhlásil o kandidátoch, ktorých označil za „závan čerstvého vzduchu“.
Dodal, že „Ursula von der Leyenová je skutočná Európanka, Charles Michel je skutočný Európan.“
Foto: SITA/AP
Varadkar: Európa vedie v oblasti rodovej rovnosti
Vrcholní účastníci summitu vo svojich reakciách na jeho výsledok ocenili, že na dva zo štyroch kľúčových postov v európskych inštitúciách boli nominované ženy.
Ako v noci na stredu informoval spravodajský portál Politico.eu, rakúska kancelárka Brigitte Bierleinová vyjadrila radosť, že „po mnohých hodinách a niekoľkých dňoch a nociach diskusie viedli k veľmi, veľmi dobrému výsledku.“ Dodala, že ju veľmi teší, že po prvý raz je kandidátom na predsedu Európskej komisie žena. „Toto je historický moment,“ uviedla.
Fínsky premiér Antti Rinne povedal, že je veľmi spokojný s rodovou rovnováhou na najvyšších pozíciách v EÚ.
Vyhlásil tiež, že „nám je trochu ľúto“, že fínski kandidáti nemohli byť na čele Európskej centrálnej banky (ECB). Zároveň však ocenil, že čela ECB by mala viesť Christine Lagardová, pôsobiaca nateraz na poste šéfky Medzinárodného menového fondu.
Rovný podiel žien a mužov na vedúcich pozíciách v európskych inštitúciách uvítal aj španielsky premiér Pedro Sánchez i jeho švédsky kolega Stefan Löfven.
V podobnom duchu sa vyslovila aj nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, ktorá vyjadrila potešenie nad tým, že „Ursula von der Leyenová sa teší dôvere“ krajín naprieč celým blokom. Uviedla tiež, že „je dobrým znamením, že žena môže byť predsedníčkou Európskej komisie“.
Írsky premiér Leo Varadkar dohodu o nomináciách uvítal ako „veľmi dobrý balík“ mien, medzi ktorými sú „niektorí naozaj dobrí“. Dodal tiež, že je „veľmi rád, že máme dve ženy vo veľmi vysokých funkciách“. Podľa jeho názoru „to ešte raz vysiela správu, že Európa vedie v oblasti rodovej rovnosti pred ostatnými časťami sveta“.
Dodal, že je rád, že európskym ľudovcom (EPP), kam sa aj on sám radí, zostal post predsedu Európskej komisie.
Na margo faktu, že na vrcholných postoch v európskych inštitúciách sa nedostal nijaký predstaviteľ zelených, Varadkar povedal, že „zelení už nemajú monopol“ na otázky súvisiace s ekológiou. Vyhlásil, že budúca Komisia a Rada budú mať záujem o otázky životného prostredia bez ohľadu na nominácie.
Tusk: Europarlament nemusí schváliť dohodu
Predseda Európskej rady Donald Tusk vyjadril nádej, že po tom, ako sa hlavy vlád a štátov členských krajín EÚ dohodli na tom, kto obsadí štyri kľúčové pozície, Európsky parlament (EP) dokáže odobriť tieto nominácie.
Politické skupiny v EP, ako aj mnohí europoslanci už prostredníctvom sociálnych médií či vyhlásení pre novinárov dali najavo, že sa im nepáči dohoda premiérov a prezidentov, ktorá ignorovala takzvaný systém špicenkandidátov, čiže nominantov celoeurópskych politických strán pre vysoké pozície v EÚ.
V prípade, že by poslanci EP neschválili balík nominácií na top pozície v EÚ, premiéri a prezidenti musia v priebehu mesiaca zvolať ďalší krízový summit a dohodnúť sa na nových menách prijateľných pre európskych zákonodarcov.
„Dúfam, že politickí vodcovia, a to nielen premiéri, urobia všetko pre to, aby presvedčili našich kolegov v Európskom parlamente, že treba podporiť tento projekt,“ povedal Tusk o procese nominácií po skončení summitu v Bruseli. Zároveň však priznal, že je „veľkou otázkou“, či europarlament odobrí balík štyroch dohodnutých mien.
Kompromis z Bruselu znamená, že štyri dôležité pozície budú vyvážené z rodového hľadiska – dve ženy a dvaja muži -, avšak nedosiahla sa zemepisná rovnováha, po ktorej volalo Slovensko a ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky (V4).
Aliancia je pripravená spolupracovať, tvrdí Stoltenberg
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok povedal, že aliancia je pripravená spolupracovať s novým vedením EÚ.
Vo svojom tvíte Stoltenberg napísal: „Tešíme sa na začiatok spolupráce s novým vedením EÚ.“ Dodal, že „v tomto nepredvídateľnom svete“ je spolupráca NATO a EÚ dôležitejšia a tesnejšia ako kedykoľvek doteraz.
SaS: Nominácie ignorujú regionálnu vyváženosť
Schválené nominácie na predsedu Európskej rady, šéfa diplomacie EÚ a šéfa Európskej centrálnej banky ignorujú podľa opozičnej strany SaS regionálnu vyváženosť. Odôvodňuje to tým, že medzi nomináciami nie je ani jeden zástupca z nových členských krajín. Strana tiež hovorí o anulovaní demokratického procesu voľby pri obsadzovaní týchto postov.
„Dôsledkom tohto celoeurópskeho ‚kompromisu‘, pod ktorý sa podpísal aj premiér Pellegrini, je to, že sa aj na Slovensku prehĺbi vnímanie na ‚my a oni‘, ‚starí proti novým‘ či ‚západ proti východu‘,“ komentoval výsledky samitu v Bruseli poslanec parlamentu Martin Klus (SaS).
Dosiahnutý kompromis je podľa šéfa SaS Richarda Sulíka tým najhorším, čo sa mohlo Únii v tomto čase prihodiť. „Anuloval sa demokratický proces voľby. Po tom, čo takzvaní špicenkandidáti celé mesiace kampaňovali, predstavovali svoj program a dávali rozhovory médiám, zasiahli šéfovia vlád a koncept špicenkandidátov de facto zrušili,“ skonštatoval.
Premiér Peter Pellegrini (Smer) nemal podľa SaS žiadnu predstavu o tom, ako má vyzerať personálne obsadenie najvyšších orgánov EÚ. „Na summit lídrov EÚ išiel len s jediným cieľom – získať prísľub nejakej pozície pre neúspešného kandidáta Smeru-SD v prezidentských voľbách Maroša Šefčoviča,“ napísala strana vo svojom stanovisku.