Oznámenie prišlo po maratóne rokovaní, ktoré sa začali v nedeľu večer približne o 21. hodine – s trojhodinovým oneskorením oproti pôvodnému plánu. Plenárnemu stretnutiu lídrov európskej dvadsaťosmičky totiž ešte predchádzala séria rokovaní v rámci frakcií a regionálnych zoskupení, ktoré sa začali ešte popoludní. Podľa pozorovateľov ide zrejme o najdlhšie trvajúce rokovania na eurosummite v histórii.
Diplomatické zdroje sa v pondelok krátko pred poludním nazdávali, že by predsa mohlo dôjsť k dohode ešte v priebehu toho istého dňa. Najvážnejším kandidátom na post predsedu Európskej komisie bol líder socialistickej kandidátky v eurovoľbách Frans Timmermans z Holandska. Funkcia predsedníčky Európskej rady mala pripadnúť Bulharke Kristaline Georgievovej a šéfkou európskej diplomacie sa mala podľa diplomatov stať dánska liberálka Margrethe Vestagerová. Predsedom Európskeho parlamentu mal byť na polovicu päťročného volebného obdobia špicenkandidát najsilnejšej frakcie – ľudovcov (EPP) – Manfred Weber a na druhú polovicu volebného obdobia mal europarlamentu šéfovať belgický liberál Guy Verhofstadt.
Európski lídri by sa mali dohodnúť na nomináciách na kľúčové posty v Únii najneskôr v utorok, na kedy bolo v Štrasburgu naplánované hlasovanie na otváracom zasadnutí nového europarlamentu. To pre prieťahy na bruselskom summite presunuli na stredu.
Timmermans je stále v hre
Z krajín strednej a juhovýchodnej Európy len Bulharsko a Slovinsko podporujú kandidatúru socialistu Fransa Timmermansa na post predsedu budúcej Európskej komisie. Aj posledné správy z prostredia rokovaní lídrov EÚ naznačili, že Holanďan Timmermans zostal v hre o túto pozíciu.
Timmermans sa stal najčastejšie skloňovaným kandidátom na post šéfa eurokomisie po tom, ako z hry o túto funkciu vypadol Weber.
Bulharský premiér Bojko Borisov a slovinský premiér Marjan Šarec svoj postoj dali najavo v súvislosti s mimoriadnym summitom EÚ zameraným na obsadenie kľúčových postov v štruktúrach Európskej únie, ktorý sa začal v nedeľu a preklopil sa do pondelňajších rokovaní medzi lídrami 28-člennej Únie. V pondelok dopoludnia sa však na summite čoraz častejšie hovorilo o takzvanej blokovacej menšine, čiže skupine členských krajín, ktoré môžu zablokovať šance Timmermansa.
Na zvolenie šéfa eurokomisie je potrebný súhlas 21 lídrov členských krajín, ktorí zastupujú najmenej 65 percent populácie Únie.
Viaceré diplomatické zdroje naznačili, že súčasťou blokovacej menšiny sú krajiny Vyšehradskej štvorky – Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko -, za ktorými stoja aj Cyprus, Chorvátsko, Lotyšsko, Rumunsko a Taliansko. V prípade krajín V4 ide o snahu dodržať jednotu skupiny, hoci pre Maďarsko a Poľsko platí, že ide aj o akési osobné animozity voči Timmermansovi, ktorý v mene eurokomisie presadzoval dodržiavanie princípov právneho štátu a nezávislosti justície. Jedinou krajinou V4, ktorá ma sociálnodemokratickú vládu a mala by teda podporiť Timmermansa, je Slovensko.
V prípade Cypru, Chorvátska, Lotyšska a Rumunska ide o snahu podporiť EPP v súboji o kreslo šéfa eurokomisie a Taliansko naznačilo, že ak blokovacia menšina vznikne, tak sa k nej pridá.
Zaujímavý je postoj Bulharska, ktorého premiér Bojko Borisov patrí medzi známe tváre a hlasy v EPP, avšak otvorene podporil Timmermansa na najvyššiu pozíciu v exekutíve EÚ. Mohli byť za tým ale záujmy získať podporu pre bulharskú nominantku pre predsedníctvo Európskej rady. Rovnaký postoj ako Borisov zaujal aj slovinský sociálno-liberálne orientovaný premiér Marjan Šarec, čo znamená, že z ôsmich stredo- a východoeurópskych krajín EÚ dávajú iba dve šancu Timmermansovi.
Neistota okolo výsledkov „nominačného summitu“ pripúšťa aj možnosť druhého mimoriadneho zasadnutia Európskej rady na túto tému, pričom ako vhodný dátum sa uvádza 15. júl.