EÚ je bez dohody. Sú v hre Pellegrini a Šefčovič?

, 21.06.2019 17:15

Naplnili veľmi nízke očakávania. Lídri Európskej únie sa zatiaľ nedokázali dohodnúť na rozdelení hlavných pozícií v rámci EÚ. Vo štvrtok sa stretli v Bruseli, ale výsledkom je len to, že v piatok nadránom oznámili, že na 30. júna si naplánovali ďalšiu schôdzku. Už teraz sa o nej hovorí, že tiež bude trvať dlho do noci.

Slovenský premiér Peter Pellegrini na summite...
Slovenský premiér Peter Pellegrini na summite EÚ v Bruseli. Autor: Reuters, PIROSCHKA VAN DE WOUW

Slovenské mená

Členské štáty sa nedokázali jednoznačne dohodnúť ani na tom, či budú aspoň do istej miery rešpektovať systém špicenkandidátov. Sú to hlavní nominanti politických strán na post šéfa EK. Za ľudovcov, ktorí v máji vyhrali voľby do europarlamentu, je to Nemec Manfred Weber, za socialistov Holanďan Frans Timmermans a za liberálov Dánka Margrethe Vestagerová. Francúzsky prezident Emmanuel Macron tvrdí, že z nich kandidáta na predsedu EK členské štáty vyberať nebudú. No hneď to do istej miery spochybnila nemecká kancelárka Angela Merkelová aj predseda Európskej rady Donald Tusk.

"Niektorí lídri boli v tomto príliš diplomatickí,“ povedal premiér Peter Pellegrini, ktorý na summite zastupoval Slovensko, keď naznačil, že špicenkandidáti vypadli z hry o post predsedu EK.

Ako už informovala Pravda, v súvislosti s postom predsedu Európskej rady zaznelo v kuloároch aj Pellegriniho meno. "Chcem potvrdiť, že sa oficiálne neuchádzam o žiadnu takúto pozíciu. Je, samozrejme, milé, ak sa o tom niekde hovorí. Ale môžem to vnímať skôr ako kompliment,“ povedal premiér.

Šanca pre Slovensko by mohla spočívať v osobe Maroša Šefčoviča ako budúceho vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Podľa vyjadrenia českého premiéra Andreja Babiša to však nie je kandidát visegrádskej štvorky. Predseda vlády Pellegrini o Šefčovičovi hovorí otvorene, ale zároveň pripomína, že existuje aj nejaká taktika. "Keď niekoho nejaká širšia skupina označí za favorita, tak ho väčšinou potom zlikvidujú. Vieme zvážiť, aké sú šance Maroša Šefčovica na akú pozíciu,“ pripomenul Pellegrini.

"Necítim sa zlikvidovaný, je tu veľa mien, ale tak často ma nespomínajú,“ povedal Šefčovič. Podľa neho, ak sa pri hlavných postoch v EÚ hovorí o dvoch mená zo Slovenska, je to vyznamenanie.

"Pán premiér sa spomína v kuloároch. Odráža to aj záujem, a verím, že je úprimný zo strany všetkých lídrov v rámci EÚ, aby jedna osobnosť z regiónu východnej a strednej Európy patrila do top štvorky,“ tvrdí Šefčovič.

"S istým potešením, zadosťučinením a pobavením som si všimol, že ma nie je jednoduché nahradiť,“ konštatoval lakonicky na tlačovej konferencii v piatok o druhej ráno predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Práve o jeho poste sa vedie najväčšia diskusia. Ale rozdelenie funkcií sa týka aj predsedu europarlamentu, šéfa európskej diplomacie a Európskej centrálnej banky.

Zatiaľ všetko zatieňujú nezhody. Lídri EÚ sa chceli poponáhľať, keďže 2. júla zasadá nový Európsky parlament (EP). Jeho členovia by si mali zvoliť predsedu. Tento výber by už zasiahol do prerozdeľovania funkcií v rámci únie.

"Konflikt vládne aj v europarlamente. Dohoda nie je ani v Európskej rade, ani medzi Parížom a Berlínom. Je to mimoriadne zložitá situácia, ktorej riešenie si bude vyžadovať viac času. Uvidíme, či sa niečo vyjasní pred prvým zasadnutím Európskeho parlamentu. Nie som si však istý, či neformálny summit na konci mesiaca niečo dokáže vyriešiť,“ reagoval pre Pravdu Janis Emmanouilidis, expert z bruselského Centra pre európsku politiku.

Odborník je presvedčený, že aspoň jedna z hlavných pozícií nakoniec pripadne strednej a východnej Európe. Bude to však závisieť od celkového prerozdelenia pozícií. Z regiónu sa okrem Slovákov spomínajú viaceré mená. Z Chorvátska sú to premiér Andrej Plenkovič a prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová, z Bulharska bývalá eurokomisárka Kristalina Georgievová, z Rumunska zase prezident Klaus Iohannis.

"Zo Slovenska sa eurokomisár Šefčovič v Bruseli vníma ako niekto, kto odvádza dobrú prácu. Ak zostane v budúcej eurokomisii, tak si myslím, že minimálne dostane zaujímavé portfólio a bude aj podpredsedom,“ myslí si Emmanouilidis. "Takže má šancu na zaujímavú pozíciu. A tu sa dostávame k ďalšej debate. Okrem hlavných pozícií bude možno potrebné hľadať dohodu na ďalších postoch. Je jedno, kto sa stane predsedom Európskej komisie, jasné je, že bude musieť robiť mnoho kompromisov, lebo potrebuje širokú podporu. Týka sa to politík budúcej EK, ale aj jej obsadenia a toho, kto v nej čo získa,“ vysvetlil expert.

Ďalšie problémy a dohody

Okrem hlavných funkcií sa nenašla úplná zhoda na tom, že do roku 2050 by mala byť EÚ uhlíkovo neutrálna. Proti tomuto cieľu sa postavili Česko, Maďarsko a Poľsko a nadšené nie je ani Estónsko.

"V tomto sa Slovensko odchýlilo od kolegov z V4. Veľká väčšina krajín podporuje ambíciu 2050. Slovensko je pripravené o tento cieľ zabojovať. Chápem aj obavy poľského kolegu. Ale Slovensko chce, aby EÚ bola lídrom v oblasti boja proti klimatickým zmenám,“ povedal Pellegrini.

Naopak, lídri únie bez väčších problémov schválili predĺženie sankcií proti Rusku za jeho agresiu proti Ukrajine a nedodržiavanie Minských dohôd. Summit sa tiež zhodol na strategickej agende únie na roky 2019 až 2024. Je to dokument, ktorý by mal byť základom pre fungovanie ďalšej Európskej komisie, ktorá by mala nastúpiť v novembri.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Peter Pellegrini #Maroš Šefčovič
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk