Európania sú náchylní riskovať

Európania vedú v nedôvere k očkovaniu. Práve Európania v porovnaní s celosvetovým priemerom majú najnižšiu dôveru v bezpečnosť očkovania proti infekčným chorobám. Krízu dôvery k očkovaniu v Európe potvrdila štúdia postojov ľudí k vakcínam, ktorá sa robila v 140 krajinách sveta vrátane Slovenska. Kým v krajinách strednej a východnej Európy považuje očkovacie vakcíny za bezpečné len polovica opýtaných, v krajinách južnej Ázie či východnej Afriky je to vyše 90 percent.

20.06.2019 11:00
debata (4)

Podľa štúdie fondu Welcome Trust, ktorý robil prieskum vlani v spolupráci s americkým Gallupovým ústavom, priemerne vo svete dôveruje očkovaniu 79 percent ľudí. Najmenšiu dôveru majú Francúzi, kde očkovaniu nedôveruje 33 percent opýtaných. Slovensko podľa tohto prieskumu patrí skôr k priemeru – očkovanie považuje za bezpečné 73 percent opýtaných, nedôveruje mu šesť percent.

Prieskum pritom ukázal, že vakcíny ľudia považujú za účinné a dôležité. Napriek tomu, práve v Európe, kde je v porovnaní s rozvojovými krajinami lepší prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, je dôvera k bezpečnosti očkovania najnižšia.

Ľudia, ktorí nedôverujú očkovaniu, majú obavy z negatívnych účinkov vakcín na vývoj detí. Často vychádzajú z konšpiračných teórií a dezinformácií, ktoré však odborné štúdie vyvrátili. Podľa Heidi Larsonovej z Londýnskej školy hygieny a tropickej medicíny veľký podiel na tom majú sociálne siete.

„Sociálne médiá sú veľmi nestále,“ zdôraznila Larsonová pre denník Guardian. Pre vedcov je podľa nej veľmi ťažké bojovať so šírením dezinformácií, pretože často sa šíria v neverejnom priestore v rámci facebookových skupín. Mladým rodičom podľa nej treba venovať pozornosť, poskytnúť im odpovede na ich otázky a informácie z medicínskych zdrojov. „Potrebujú byť vypočutí. Inak stratia dôveru,“ dodala.

Odmietanie očkovania o niekoľko rokov môže mať negatívne dôsledky. Rastúcu neochotu očkovať deti Svetová zdravotnícka organizácia označila tento rok za jedno z najväčších zdravotných rizík súčasnosti.

„Váhavosť v otázke očkovania môže v niektorých oblastiach reálne spomaliť skutočný pokrok, ktorý svet dosiahol v kontrole chorôb, ktorým sa dá predísť,“ citovala BBC expertku Svetovej zdravotníckej organizácie Ann Lindstrandovú.

Napríklad osýpky, ktoré môžu byť potenciálne smrteľnou chorobou. Podľa Unicefu osýpky zabijú v rozvojových krajinách jedno zo sto detí, ktoré sa nimi nakazia. Terajší prieskum ukázal súvislosť medzi nízkou preočkovanosťou obyvateľstva a nárastom počtu prípadov tejto choroby v niektorých štátoch.

K takým patria Madagaskar, Filipíny či Venezuela, kde je obmedzená dostupnosť očkovania, ale aj štáty ako Ukrajina či Francúzsko, kde je vysoký podiel ľudí, ktorí nedôverujú očkovaniu.

Najvyššiu dôveru k očkovaniu podľa celosvetovej štúdie majú ľudia v Bangladéši a Rwande. „V rozvojových krajinách, kde sú bežné choroby ako záškrt, osýpky či čierny kašeľ, som videl matky, ktoré stoja hodiny v rade, aby dali svoje dieťa zaočkovať. Paradoxne v bohatších krajinách, kde už nevidno hrozné dôsledky týchto chorôb, ktorým sa dá predísť, sú ľudia zdržanlivejší. Táto rezervovanosť je však luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť,“ povedal Seth Berkley z mimovládky na podporu očkovania.

Očkovanie podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zachráni ročne dva až tri milióny životov. Ďalším 1,5 milióna úmrtí by sa dalo zabrániť, ak by k očkovaniu malo prístup viac ľudí.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Európa #očkovanie