Spĺňajú Skopje a Tirana podmienky na začatie prístupových rokovaní s EÚ?
Na úvod by som chcel zdôrazniť, že stabilizácia stále zložitého západného Balkánu je bytostným záujmom regiónu i celej Európy. Do toho zapadá aj aktuálna téma otvorenia prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom.
Podľa opakovaných hodnotení Európskej komisie (EK) obe krajiny spĺňajú kritériá na začatie rokovaní. Konštatuje to aj nedávna správa EK, ktorá pozitívne hodnotila dosiahnutý pokrok od minulého roku a odporúčala otvorenie prístupových rokovaní.
S týmto sa však nestotožňujú niektoré členské krajiny EÚ, podľa ktorých Tirana a Skopje neurobili dostatočný pokrok v oblasti právneho štátu, boja proti korupcii a organizovanému zločinu.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Aký je váš názor?
Osobne sa domnievam, že obe krajiny spĺňajú stanovené podmienky. Severné Macedónsko urovnalo dlhodobý spor so svojím susedom Gréckom. Mnohoročné naťahovanie ohľadne názvu štátu sa skončilo dohovorom medzi Aténami a Skopje, ktorý je v regióne bezprecedentným počinom a má mimoriadny význam pre región i Európu.
Albánsko realizuje hlbokú reformu súdnictva a prokuratúry. Ide o komplexnú lustráciu doterajších sudcov, či sú profesionálne zdatní vykonávať takú zodpovednú funkciu.
Máte informácie z prvej ruky z Albánska alebo zo Severného Macedónska?
Pred pár týždňami som s riaditeľom Medzinárodného vyšehradského fondu Andorom Dávidom navštívil tieto krajiny a zistil som, že otázka začatia rokovaní je pre nich mimoriadne dôležitá. Má dosah na vnútropolitickú dynamiku a kredibilitu EÚ v očiach verejnosti.
Predstavitelia oboch štátov majú pocit, že požiadavky, ktoré sú od nich vyžadované v období pred otvorením prístupových rokovaní, sú príliš prísne a boli doteraz vyžadované až po ich otvorení.
Aké sú časové perspektívy a kto ich lepšie spĺňa?
Celkovo 10. odporúčanie v prípade Severného Macedónska a iba prvé bezpodmienečné v prípade Albánska naznačuje, že lepšie na tom je Skopje. Je však možné predpokladať, že prístupové rokovania sa začnú tento rok s oboma krajinami, čo by bolo dobré rozhodnutie. Zdôrazňujem tento rok, hoci pohľady sa upierajú na rozhodnutie už teraz v júni.
O načasovaní rozhoduje viacero faktorov. Jedným z kľúčových momentov je pozícia nemeckého parlamentu, ktorý sa touto otázkou hodlá zaoberať až v septembri, a teda pozícia vlády tejto krajiny na summite členských štátov EÚ bude týmto zrejme limitovaná. Predpokladám, že teraz v júni sa nedospeje k rozhodnutiu. Je však nesmierne dôležité, aby závery Rady EÚ umožnili otvorenie rokovaní aspoň na jeseň.
Paríž a Haag sa netaja skepsou. Aké sú výhrady Francúzska a Holandska proti začatiu rozhovorov?
Obe krajiny patria v EÚ ku skeptickejšie naladeným, ale nie sú proti začatiu rozhovorov. Ide im primárne o pomerne vysokú úroveň napĺňania stanovených kritérií. Kritickejšie hodnotia dosiahnutý pokrok v kľúčovej oblasti právneho štátu, boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Holandský parlament dal minulý týždeň vláde vo vzťahu k Severnému Macedónsku flexibilnejší mandát.
Tento posun sa však nateraz v pozícii Holandska prejaví pravdepodobne neskôr ako budúci týždeň, čo zároveň podľa všetkého zapadne do oneskorenej pozície Nemecka. V prípade Albánska majú Francúzsko a Holandsko problém najmä kvôli extrémnemu počtu albánskych žiadateľov o azyl, respektíve organizovanému zločinu.
Aké následky by malo pre Albánsko a Severné Macedónsko, keby sa nedočkali pozvania rokovať o vstupe do únie?
Malo by to vážne dosahy na kredibilitu EÚ na Balkáne, ale nielen to. Únia by sa vzdala inštrumentov na ovplyvňovanie vnútorných procesov v odmietnutých krajinách. Ide o strategické rozhodnutie, ktorého odklad vytvára zlú atmosféru. Osobitne to platí v prípade Skopje, ktoré sa, ako som už spomenul, spolu s Aténami stalo pozoruhodným príkladom, ako na západnom Balkáne riešiť aj extrémne zložité problémy a pozitívne rozvíjať dobré susedské vzťahy.
Mali by sme u skeptikov akcentovať dobre známy fakt, že cieľom reforiem má byť napredovanie krajín vo všetkých oblastiach tak, aby sa všestranne zlepšil život ich obyvateľov. Otázka plného členstva v EÚ je ešte beh na dlhú trať.
Prečo by sme si mali vlastne myslieť, že rozširovanie únie je zmysluplné?
Rozširovanie je najlepší nástroj na transformáciu krajín, ktorý máme. Spomeňme si na náš vlastný príklad. Ak chce byť EÚ vo svete významnejším hráčom, mala by sa snažiť o zvýšenie vplyvu predovšetkým vo svojom okolí. Ide aj o geopolitické súvislosti, lebo o Balkán sa čoraz intenzívnejšie zaujímajú iní aktéri, akými sú Čína, Rusko, Turecko a arabské krajiny.
Teší ma, že slovenská diplomacia a mimovládne organizácie sú v tejto oblasti dlhodobo aktívne. Uznanie si získal Eduard Kukan, donedávna náš europoslanec. Šéf diplomacie Miroslav Lajčák patrí v otázkach Balkánu k najviac rešpektovaným politikom v EÚ.
Využíva na to aj tohtoročné slovenské predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu, a podčiarklo to aj nedávne bratislavské stretnutie ministrov zahraničných vecí visegrádskej štvorky a šiestich krajín západného Balkánu.