Čo získa Šefčovič? Únia sa ponáhľa rozdeliť funkcie

Kto čo dostane? Menšie štáty, väčšie štáty. Krajiny z východu, zo západu, severu aj z juhu. Muži a ženy. Politické strany. V tom všetkom teraz musí nájsť Európska únia rovnováhu. Každých päť rokov EÚ po eurovoľbách rozkrúca ruletu hlavných pracovných pozícií, v ktorej už pohorel nejeden favorit. Želiezko v ohni má však teraz aj Slovensko v osobe Maroša Šefčoviča, súčasného podpredsedu eurokomisie pre Energetickú úniu.

29.05.2019 18:45
donald tusk, EÚ, eurovoľby, ER Foto: ,
Predseda Európskej rady Donald Tusk by chcel mať jasno v menách ľudí na hlavné pozície v EÚ do summitu lídrov členských krajín, ktorý sa bude konať 20. až 21. júna.
debata (5)

"Primárne sme sa venovali postupu a procedúram, ako budeme hľadať zástupcov na najvyššie posty v Európskej komisii (EK), v Európskej rade, v Európskom parlamente (EP) a na pozíciu vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci. Ambíciou nás lídrov je mať nejaký kompromisný definitívny návrh do júnovej rady (bude sa konať 20. až 21. júna, pozn. red.). Osobne som to nazval férovým balíkom. Lídri sa zhodli, že by sme mali naraz predložiť nominantov na všetky štyri pozície,“ vyhlásil slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý sa v utorok večer zúčastnil na neformálnom summite EÚ v Bruseli.

Šefčovičova šanca

V kuloároch schôdzky mnohí spomínali Šefčovičovo meno. Slovenského eurokomisára by rada v jednej z toppozícií videla celá visegrádska štvorka. Hovorilo sa o predsedovi EK, ale zdá sa, že väčšiu šancu by mohol mať Šefčovič, že povedie úniovú diplomaciu, čo teraz robí Federica Mogheriniová.

"Nehovorili sme o menách. A aj naša dohoda na záver bola, že nebudeme komentovať žiadne mená. Budeme o nich hovoriť na interných rokovaniach. Nechceme nikomu ublížiť, nechceme vyvolať nejakú vojnu medzi kandidátmi, ale je logické, že ako slovenský premiér som naznačoval, že Maroš Šefčovič je človek, ktorý by mohol zastávať niektorú z vysokých pozícií,“ reagoval Pellegrini na otázku Pravdy, aké šance má slovenský eurokomisár v boji o hlavné európske funkcie.

Predseda vlády pripustil, že Šefčovičova pozícia nie je jednoduchá, keďže záujemcov je nemálo. "Minimálne, keď sa jeho meno bude spomínať hneď na začiatku pri rokovaniach, je veľká šanca, že môže získať prinajmenšom veľmi zaujímavú a významnú pozíciu v samotnej Európskej komisii,“ vyhlásil Pellegrini.

Šefčovič je momentálne najdlhšie slúžiacim eurokomisárom. "Uvidíme, ako začne diskusia, a ktorá z pozícií bude reálna,“ vyhlásil podpredseda EK. V4 sa v Bruseli stretla aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Podľa informácií Pravdy sa šéf Elyzejského paláca vyjadril, že so Šefčovičom ako kandidátom na jednu z toppozícií nemá problém, dokonca ani keby išlo o budúceho predsedu eurokomisie.

Pre Slovensko a celú V4 je dôležité zachovať geografickú rovnováhu v prípade výberu ľudí na hlavné posty, teda aby aspoň jedna pozícia pripadla krajinám strednej a východnej Európy. Okrem Šefčoviča má visegrádska štvorka v zálohe bývalú eurokomisárku Bulharku Kristalinu Georgievovú. Nie je však celkom jasné, či sa krajiny skutočne za menej ako mesiac dokážu dohodnúť na všetkých kandidátoch na dôležité kreslá v únii. Rokovania bude viesť predseda Európskej rady Donald Tusk a vznikli aj dvojčlenné vyjednávacie tímy európskych politických strán.

Náročná dohoda

V prvom rade bude asi nevyhnutné nájsť kompromis v súvislosti s takzvanými špicenkadidátmi. Ide o nominantov hlavných politických strán vo voľbách do EP. Tie sa konali v krajinách EÚ v dňoch od 23. do 26. mája. Práve zo špicenkandidátov by sa mal vyberať budúci predseda eurokomisie. V tom prípade má najväčšiu šancu na tento post nominant Európskej ľudovej strany (EPP) Nemec Manfred Weber, lebo práve ľudovci eurovoľby vyhrali.

Šéfa EK vyberá Európska rada, teda lídri členských krajín, ale musí ho odobriť europarlament, ktorého väčšina je za zachovanie systému špicenkandidátov. Menej nadšenia vzbudzuje tento koncept medzi krajinami EÚ. Nehlási sa k nemu Macron, naopak, za ním zatiaľ stojí nemecká kancelárka Angela Merkelová. A nedohoda Paríža a Berlína zvyčajne v EÚ veští náročné vyjednávania.

Slovensko, ako vyhlásil Pellegrini, tiež nepovažuje koncept špicenkandidátov za Písmo sväté. "Povedal by som, že je to tam možno tak pol na pol,“ uviedol Pellegrini k téme či viac štátov podporuje špicenkandidátov. "Mnohé krajiny a ich premiéri informovali, že si nemyslia, že by voliči v ich štátoch pri výbere národných strán brali do úvahy, že tieto patria do nejakej európskej rodiny, čiže akoby hlasovali za špicenkandidáta,“ myslí si predseda vlády.

"Podľa mňa však bude ťažké, aby Európska rada nominovala niekoho, kto bol mimo tohto procesu. V tejto súvislosti sa spomína napríklad vyjednávač pre brexit Francúz Michel Barnier. Europarlament môže argumentovať, že zvýšená účasť na eurovoľbách prispela aj k rastu legitimity kandidátov. Preto pravdepodobne bude nástojiť na zachovaní tohto konceptu,“ reagovala pre Pravdu portugalská odborníčka na EÚ Isabel Camisaová z univerzity v Coimbre.

"Na druhej strane to nemusí byť Weber, ale napríklad kandidát socialistov Holanďan Frans Timmermans či liberálov Dánka Margrethe Vestagerová. Mohli by byť súčasťou širšej koalície. Okrem toho Timmermans a Vestagerová už majú skúsenosti z EK, Weber nie,“ pripomenula Camisaová. Holanďan je prvý podpredseda súčasnej eurokomisie, Dánka má v nej na starosti hospodársku súťaž.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Maroš Šefčovič #eurovoľby 2019