Mayovej štvrtý pokus, ktorým sa snažila získať podporu poslancov pre schválenie brexitovej zmluvy, vyvolal opačný efekt, ako očakávala. V utorok predstavila návrh zákona, ktorým by sa zmluva včlenila do britského práva, pričom by obsahoval aj ustanovenia, ktoré stúpenci brexitu rázne odmietajú. Mayová si chcela nakloniť opozičných labouristov a ponúkla možnosť hlasovať o colnej únii, ale aj možnosť hlasovať o vypísaní referenda o prijatej brexitovej zmluve. Labouristi sa aj napriek tomu nechystajú zmluvu podporiť.
Lenže zmienka o colnej únii, a najmä o referende bola pre tábor stúpencov brexitu u vládnych konzervatívcov poslednou kvapkou. O odstavenie Mayovej sa neúspešne pokúsili koncom roka. Teoreticky podľa straníckych pravidiel tak mala byť rok imúnna voči ďalšiemu pokusu o jej odvolanie spolustraníkmi. Tábor nespokojných konzervatívcov sa však odvtedy rozšíril. Britské médiá predpokladajú, že Mayová v piatok po stretnutí s predsedom tzv. Výboru 1922, ktorý združuje väčšinu konzervatívnych poslancov, ohlási svoju demisiu. „Mayová bola nakoniec zahnaná do kúta, keď sa ministri pridali k vzbúrencom z radov konzervatívcov pre jej ponuku týkajúcu sa uľahčenia možnosti referenda,“ napísal denník The Times.
Úrad britskej premiérky špekulácie o skorej demisii odmietol. Lenže predseda Výboru 1922 Graham Brady pre agentúru PA potvrdil, že ráno sa stretne s Mayovou, pričom od nej očakáva časový plán jej odchodu. „Chcem, aby stanovila časový plán, kedy odíde. Myslím si, že slepé popieranie rezignácie môže byť dymovou clonou, pretože nechce ovplyvňovať výsledok volieb do Európskeho parlamentu,“ povedal Brady. Ak Mayová neoznámi termín odchodu, podľa Bradyho by to mohlo viesť k zmene straníckych pravidiel, ktoré by napokon umožnili konzervatívcom hlasovať o vyslovení nedôvery Mayovej.
Mayovej hrozil pád už v stredu večer, keď na zasadnutí Výboru 1922 zaznel návrh na zmenu straníckych pravidiel tak, aby sa okamžite hlasovalo o dôvere Mayovej. Vtedy návrh neprešiel. Ak by v piatok Mayová svoj odchod neoznámila, tlak na vyslovenie straníckej nedôvery a zmenu pravidiel by sa vystupňoval. V prípade, že by dôveru nezískala, odchod by bol otázkou niekoľkých hodín.
Mayovej hovorca aj šéf diplomacie Jeremy Hunt však s náhlym sťahovaním nerátajú. Hunt novinárov vo štvrtok ubezpečoval, že Mayová bude premiérkou ešte na začiatku júna, keď do Británie príde americký prezident Donald Trump.
V Británii sa však už špekuluje o kandidátoch na jej možného nástupcu. Najčastejšie sa hovorí o konzervatívcoch, ktorí patria k stúpencom brexitu, najmä o bývalom šéfovi diplomacie Borisovi Johnsonovi. Ten spolu s bývalým ministrom Davidom Davisom odišiel z Mayovej vlády v čase rokovaní o brexitovej zmluve a dohodnutú verziu odmieta. Kedy sa bude o zmluve znovu hlasovať v parlamente, nie je isté. Pôvodne to Mayová plánovala na prvý júnový týždeň, vláda sa však rozhodla hlasovanie odložiť.
Stupňujúca sa politická dráma čiastočne zatienila aj voľby do Európskeho parlamentu v Británii, v ktorých sa očakáva drvivá porážka konzervatívcov. Keďže termín brexitu bol odložený do konca októbra, Británia ako členom EÚ si tiež volí zástupcov do europarlamentu. Mnohí voliči tieto voľby vnímajú ako referendum – mobilizovali sa stúpenci aj odporcovia brexitu.
Hlasovať mohli aj občania iných štátov EÚ žijúci v Británii, mnohí z nich sa však sťažovali, že napriek ich žiadosti o registráciu v zozname voličov pre administratívne chyby im nebolo umožnené voliť. Výsledky budú zverejnené v nedeľu pred polnocou, keď sa skončia voľby vo všetkých členských štátoch EÚ. Prieskumy naznačovali, že voľby v Británii vyhrá Strana pre brexit, ale zároveň sa posilnia strany, ktoré sú jednoznačne proti brexitu a žiadajú vypísanie nového referenda.