„Mali sme štyri okruhy tém – budúcnosť Východného partnerstva, medziľudské kontakty, regionálnu bezpečnosť a ekonomickú spoluprácu vrátane energetiky,“ informoval šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Podľa neho všetci zúčastnení prišli s konkrétnymi návrhmi, ktoré boli užitočné aj pre zástupcov EK.
Stretnutie sa konalo týždeň pred tým, ako sa s ministrami Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny stretnú v Bruseli zástupcovia diplomacií EÚ.
Lajčák, rumunský minister Teodor Melescanu aj eurokomisár pre rozširovanie Johannes Hahn zhodnotili stretnutie ako konštruktívne, užitočné a intenzívne. Podľa Lajčáka sú Slovensko, Česko, Poľsko aj Maďarsko silnými advokátmi krajín Východného partnerstva.
„Naša prosperita a bezpečnosť závisí aj od týchto krajín, máme s nimi hranicu. Prechádzajú procesom reforiem a transformácie, ktorá je podobná tomu, čím sme si prešli aj my,“ povedal Lajčák na margo stretnutia.
Rumunský minister, ktorého krajina predsedá Rade EÚ, pripomenul, že kľúčovou témou ostáva pochopiť to, že nie je možné uplatňovať rovnaké pravidlá na všetkých šesť krajín.
„Každá krajina robí svoje vlastné kroky, aby rozvíjala vzťahy s Európskou úniou a približovala sa jej,“ povedal Melescanu. Vo všeobecnosti platí, že zo šiestich krajín Východného partnerstva chcú mať k Únii najbližšie Gruzínsko, Ukrajina a Moldavsko.
To potvrdil aj gruzínsky minister zahraničných vecí David Zalkaliani. „Európska únia a NATO nie sú len politická voľba, ale spoločenská a civilizačná,“ povedal. Podľa Lajčáka je teraz otázka, čo ďalej ponúknuť krajinám, ktoré už naplnili všetko, čo im Únia ponúkla. Napríklad Gruzínsko už uzavrelo asociačnú dohodu, dohodu o voľnom obchode a majú aj zjednodušený vízový proces.
Hahn potvrdil, že je v záujme všetkých aktívne komunikovať a spolupracovať s týmito krajinami. Veľa sa podarilo dosiahnuť najmä v hospodárskej oblasti. Dve miliardy eur požičali malým a stredným podnikom.
Ako príklad dobrej spolupráce uviedol európsku školu v Gruzínsku. Vyučuje sa na nej v troch jazykoch a cieľom je mladých oboznámiť s európskou kultúrou. Do školy nechodia len Gruzínci, ale študenti zo všetkých krajín.