Katedrálu Notre-Dame zničil požiar. Francúzsko, ako aj celý svet tomu nemohli uveriť a smútia. Aké sú vaše pocity?
Požiar, ktorý spustošil parížsku katedrálu Notre-Dame, šokoval a bolestne zasiahol celý francúzsky národ, ale aj Európu a ďalšie krajiny. V podstate je zasiahnuté naše spoločné dedičstvo. Citlivo vnímam nespočetné prejavy podpory, ktoré som dostal, najmä zo strany slovenských orgánov. Potvrdzujú, že utrpela aj európska kultúra a dejiny. Už dnes musíme zmobilizovať energiu na obnovu, a nepochybujem o tom, že Európa bude neúnavne pracovať na tejto výzve.
Na základe medializovaných informácií bol francúzsky prezident Emmanuel Macron veľmi kritický k možnosti dlhšieho predĺženia lehoty brexitu na rozdiel od väčšiny krajín na summite Európskej únie minulý týždeň. Prečo?
Dvadsaťsedem členských krajín Európskej únie a Veľká Británia sa v Európskej rade 10. apríla v Bruseli dohodli na predĺžení lehoty vystúpenia Británie z EÚ najneskôr 31. októbra 2019.
Francúzsko sa usilovalo o dosiahnutie vyváženého konsenzu, ktorý by na jednej strane zabránil okamžitému brexitu bez dohody, a zároveň rešpektoval demokratickú voľbu Britov a najmä najlepší záujem únie. Prílišné predĺženie, napríklad o jeden rok, ako pôvodne niektorí navrhovali, by mohlo byť nesprávne pochopené ako európska taktika na odsunutie alebo obídenie vôle britského ľudu z roku 2016 opustiť úniu.
Prezidentovi Francúzska záležalo najmä na udržaní dobrého fungovania EÚ. Schválené predĺženie sa v podstate končí pred vytvorením novej Európskej komisie, ktoré sa predpokladá k 1. novembru 2019. Noví komisári budú môcť hneď od nástupu do funkcie pracovať na pokroku európskeho projektu.
Počas prechodného obdobia sa musí Británia vyhýbať prijatiu opatrení, ktoré by mohli ohroziť ciele EÚ. Premiérka Theresa Mayová sa k tomu písomne zaviazala a Európska rada to jasne zopakovala.
Slovenský premiér Peter Pellegrini naznačil, že Británii treba dať čas na to, aby zmenila svoje rozhodnutie o brexite. Ako by sa Francúzsko postavilo k prípadnému pokračovaniu členstva Británie v EÚ?
Vždy sme hovorili, že ľutujeme, ale tiež rešpektujeme suverénnu voľbu britského ľudu. Francúzsku ani iným európskym krajinám neprináleží rozhodovať za Britániu. Jej občania sa musia rozhodnúť, či si želajú zúčastniť sa na eurovoľbách, či chcú prijať zmluvu o vystúpení a či si prajú zmeniť politické vyhlásenie. A vždy sme hovorili, že ak chcú zostať, majú aj túto možnosť.
Na aké priority by sa podľa Francúzska po voľbách do Európskeho parlamentu mala sústrediť EÚ, respektíve Európska komisia?
Nové priority únie budú vychádzať v prvom rade z hlasovania Európanov v najbližších voľbách. Mali by reagovať na hlavné obavy a očakávania európskych občanov. Konkrétne toto bolo cieľom občianskych konzultácií, ktoré navrhlo Francúzsko a ktoré sa konali minulý rok.
Prezident Macron sa osobne zúčastnil na plodnej diskusii 26. októbra v Bratislave. Vo Francúzsku sa konalo viac ako tisíc občianskych konzultácií, ktoré spojili 70-tisíc účastníkov. Viem, že vaša vláda je v tomto ohľade tiež veľmi aktívna. Jedným z hlavných záverov týchto konzultácií je, že EÚ sa všeobecne vníma pozitívne, ale mnohí občania ľutujú, že chýba jasná vízia a smer, ktoré brzdia jej rozvoj. Politickú orientáciu únie určia výsledky eurovolieb.
Mobilizácia občanov koncom mája bude preto kľúčová. Aby podnietil diskusiu, prezident Francúzska v marci adresoval list všetkým európskym občanom s posolstvom, ktoré zahŕňa tri princípy. Brániť našu slobodu, chrániť náš kontinent a znovu objaviť ducha pokroku.
Želáme si, aby tieto hlavné črty zostali ústredným prvkom strategického programu únie na najbližších päť rokov a pretavili sa do konkrétnych projektov. Sú to európska agentúra na ochranu demokracie s cieľom chrániť volebné procesy, zákaz financovania politických strán zahraničnými mocnosťami, zákaz prejavov nenávisti na internete a prípadné prehodnotenie schengenského priestoru na základe zodpovednosti a solidarity.
Som presvedčený, že naša únia musí zostať nositeľkou pokroku pre všetkých a nesmie vytvárať občanov druhej kategórie. Pre nás to znamená zavedenie sociálnej ochrany na lepšie presadzovanie sociálnych práv všetkých Európanov, zabezpečenie rovnakej mzdy na rovnakom pracovnom mieste či zavedenie minimálnej mzdy v každom členskom štáte.
Musíme tiež posilniť naše záväzky v oblasti klímy a zdravia a vynaložiť ešte viac prostriedkov, aby sa EÚ stala mocnosťou inovácií. Tento projekt spája všetkých našich občanov a uvedomujem si, že Slovensko sa veľmi zasadzuje za podporu sociálnej Európy.
Je Francúzsko na európskej scéne oslabené domácimi protestmi?
Francúzsko nie je jedinou európskou krajinou, ktorá môže vyjadriť nesúhlas. Najlepším príkladom je nepochybne brexit. Európske vlády nemôžu voči nemu zostať pasívne. Naopak, musíme priniesť odpoveď, ktorá nebude znamenať odmietnutie Európy, ale ani status quo. Patová situácia okolo brexitu je názorným príkladom, že nacionalistická uzavretosť nie je riešením, je odmietaním niečoho, ale bez plánu.
Táto pasca ohrozuje celú Európu. Tí, ktorí využívajú hnev, podporovaní nepravdivými informáciami, nás rozdeľujú, sľubujú všetko a nič bez akejkoľvek racionality. Musíme neúnavne bojovať za napredovanie Európy a ochranu jej modelu. Ukázali sme, že sú možné veci ako vytvorenie európskej obrany alebo ochrana sociálnych práv. Zdali sa nepredstaviteľné, ale je potrebné pokračovať na tejto ceste.
Aké má Paríž očakávania od prehĺbenej obrannej spolupráce v rámci EÚ a akú úlohu v tom má hrať NATO?
Európania musia v dnešnom nestabilnejšom a menej predvídateľnom svete lepšie prevziať zodpovednosť na medzinárodnej scéne. Na to je potrebné ich zvýšené úsilie a posilnenie obrany na národnej úrovni, ale rovnako aj v rámci EÚ a NATO.
Je to naša koncepcia súvisiaca s americkou požiadavkou o najlepšom rozdelení úloh. Francúzsko sa už dva roky angažuje v konkrétnych a inkluzívnych návrhoch na zlepšenie spôsobilostí Európanov, našej spoločnej strategickej kultúry a využitia prostriedkov na podporu nášho priemyslu a výskumu.
Najvyšší štátni predstavitelia na zasadnutí Európskej rady v decembri minulého roka ocenili pokrok, ktorý sme za dva roky zaznamenali, a potvrdili podporu princípu európskej strategickej autonómie, ktorá je ústredným prvkom francúzskych návrhov. Toto úsilie slúži ako doplnok k NATO, ktoré naďalej predstavuje hlavný pilier spoločnej európskej obrany.
Názorným príkladom je rozvoj vojenskej mobility v EÚ, ktorý prispieva k efektívnosti aliancie. Uvedomujem si, že Slovensko podniklo výrazné kroky v prospech európskej obrany, a to prostredníctvom pozoruhodného rozpočtového úsilia, ako aj sľubných projektov týkajúcich sa vojenských spôsobilosti. Som presvedčený, že to otvorí cestu rozvoju partnerstiev a spolupráce našich krajín v oblasti obranného priemyslu.
Čo je pre Francúzsko najväčší problém vo vzťahoch s USA a v čom, naopak, funguje bez problémov?
Spojené štáty a Francúzsko boli vždy historickými spojencami a budú nimi aj v budúcnosti. Spoločne sme sa zapojili najmä do jedného z najdôležitejších bojov proti islamskému terorizmu, v Sýrii, Iraku a v regióne Sahelu. Naše ekonomické a kultúrne väzby sú veľmi úzke.
Vzťah francúzskeho prezidenta Macrona a šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa sa nesie v duchu neustáleho dialógu. Samozrejme, občas aj nesúhlasu, ktorý sa vždy podarí jasne vyjadriť na jednej a druhej strane s priateľskou úprimnosťou. Francúzsko je hlboko naklonené udržaniu transatlantického vzťahu, založeného na spolupráci a vyváženom zohľadnení našich záujmov.
Spomedzi hlavných nezhôd spomeniem Parížsku klimatickú dohodu. Francúzsko je presvedčené o absolútnej nevyhnutnosti pokračovať a zintenzívniť úsilie v oblasti klímy. Nemôžeme súhlasiť so začatím obchodných rokovaní s krajinami, ktoré sú mimo Parížskej klimatickej dohody, čo je aj prípad Spojených štátov. Je to otázka spravodlivosti v našich obchodných vzťahoch a tiež otázka hodnôt.
Európa musí ísť príkladom a stáť si pevne za obranou klímy. Vzhľadom na pozíciu Spojených štátov v otázke klímy a na komerčné tlaky zo strany USA v posledných rokoch to nie je dobré. Preto sme minulý pondelok nepodporili prijatie poverení na obchodné rokovania s Amerikou.
Čo Francúzsko pokladá za najzásadnejšiu hrozbu pre budúcnosť EÚ a čo je najväčší globálny problém? USA vo svojich strategických dokumentoch hovoria o súperení veľmocí. Vníma to podobne aj Francúzsko?
EÚ musí nanešťastie čeliť mnohým hrozbám a výzvam, či už sú to klimatické zmeny, narastajúca nerovnosť, šírenie praktík zasahovania do volebných procesov, nárast nacionalistického extrémizmu a terorizmus.
Aby sme ich mohli riešiť, som pevne presvedčený, že naše krajiny nemôžu konať individuálne. Musia spolupracovať s inými štátmi v multilaterálnom rámci, či už v EÚ, alebo v OSN. Niektorí aktéri dnes nanešťastie tento systém spochybňujú. Ústrednou myšlienkou medzinárodného angažovania mojej krajiny je myšlienka, že svet sa dá lepšie riadiť, konflikty sa dajú jednoduchšie zažehnať a najväčšie globálne výzvy je možné ľahšie vyriešiť prostredníctvom spolupráce jednotlivých krajín.
Túto víziu zdieľam s mojím slovenským priateľom Miroslavom Lajčákom, ktorý na čele slovenskej diplomacie a na pôde OSN, OBSE a EÚ je majstrom dialógu medzi národmi. Vzhľadom na riziko rozbitia našej multilaterálnej štruktúry Francúzsko a Nemecko chceli posilniť partnerstvo ich príslušných predsedníctiev v Bezpečnostnej rade OSN a vyslať signál podpory multilateralizmu a OSN.
Oba štáty na vlastnej koži pocítili dôsledky individualizmu, unilateralizmu, extrémizmu, šoku z nacionalizmu. Francúzsko a Nemecko majú veľkú zodpovednosť, spolu s tými, ktorých volám krajinami dobrej vôle, ktorou je aj Slovensko.
Chcel by Paríž niečo zmeniť na prístupe EÚ a NATO k Rusku päť rokov po anexii Krymu a agresii proti Ukrajine alebo sú súčasne nástroje, ktoré používame ako sankcie, odstrašenie, ale aj dialóg, postačujúce?
Viackrát som povedal, že jedine uplatňovanie minských dohôd môže viesť k zmierneniu sankcií. Francúzsko a Nemecko, mediátori normandského formátu, si želajú obnovenie záväzkov jednotlivých strán pri uplatňovaní minských dohôd a zintenzívnenie rokovaní po prezidentských voľbách na Ukrajine, na základe dohody so zvolenými orgánmi. Úplné zavedenie minských dohôd predstavuje jediné riešenie krízy.
Očakávame, že jednotlivé strany preukážu viac politickej vôle pri obnovovaní mieru. Podporujeme opätovné otvorenie iniciatív po voľbách na Ukrajine.
V súvislosti s debatou o čínskych technológiách a firme Huawei, čínskych investíciách aj ich bezpečnostných vplyvoch, ale aj vzhľadom na diskusiu o ľudských právach, čo je najdôležitejšie v nastavení vzťahov s Čínou?
Emmanuel Macron pri príležitosti oficiálnej návštevy prezidenta Si Ťin-pchinga vo Francúzsku na konci marca podporil silné euro-čínske partnerstvo. To je definované na jasných a ambicióznych základoch a je založené na silnom a účinnom multilateralizme.
Myslíme si, že v hospodárskej a obchodnej oblasti musí toto partnerstvo rešpektovať naše vzájomné záujmy a stavať na lojalite a spravodlivosti. Prezident republiky vyjadril pri tejto príležitosti európske obavy z nerešpektovania základných práv v Číne.
S prezidentom Si Ťin-pchingom úprimne prediskutovali viacero prípadov. Čo sa týka Huawei, vo Francúzsku táto spoločnosť zastáva významné miesto a v našej krajine investovala a vítame to. Keby to však malo vplyv na citlivé technológie alebo by to zasahovalo do národnej suverenity, myslím, že európske vlády musia určiť jasné hranice. Musíme ochrániť kľúčový prvok európskej suverenity.