Odchod s dohodou kedykoľvek do 31. októbra
Britská premiérka Mayová, ktorá už od EÚ dostala možnosť odkladu brexitu z 29. marca na 12. apríl, požadovala predĺženie brexitu, aby sa pokúsila vymaniť z patovej situácie, v ktorej sa ocitla, keď britskí poslanci opakovane odmietli dohodu, ktorú vyjednala s Bruselom, a od vtedy sa zatiaľ nedokázala dohodnúť s parlamentom na alternatívnom riešení.
Minulý týždeň začala Mayová rokovať s lídrom labouristickej opozície Jeremym Corbynom, rozhovory majú ďalej pokračovať. Mayová na summite EÚ zdôraznila, že tieto rokovania medzi vládou a opozíciou, ktoré by mali umožniť schválenie dohody o vystúpení, sú v dejinách britskej politiky jedinečné a sú dobrým signálom.
Mayovou požadovaný odklad brexitu do 30. júna nakoniec európski lídri na summite EÚ predĺžil až do 31. októbra s tým, že ak britský parlament schváli dohodu o vystúpení, odíde krajina z únie skôr. To však súčasne znamená, že sa Británia musí zúčastniť májových volieb do Európskeho parlamentu.
Účasť či neúčasť Británie na májových eurovoľbách
Británia 8. apríla oznámila, že podnikla nevyhnutné a zákonom stanovené kroky na účasť v májových voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať medzi 23. a 26. májom, v Británii 23. mája. Ak by sa nakoniec Británia volieb nezúčastnila, musí odísť z EÚ bez dohody 1. júna.
Nový Európsky parlament mal mať pôvodne v prípade odchodu Británie z EÚ ešte pred májovými eurovoľbami 705 namiesto doterajších 751 kresiel. Dvadsaťsedem zo 73 mandátov patriacich Britom sa malo rozdeliť medzi krajiny, ktoré boli vzhľadom na počet voličov oproti iným štátom znevýhodnené. Kreslá, ktoré mali po odchode britských poslancov zostať voľné, mali byť k dispozícii politikom z krajín, ktoré prípadne do EÚ vstúpia v budúcnosti.
Odchod bez dohody
Ak by sa Británia nezúčastnila eurovolieb, bude musieť odísť v sobotu 1. júna z EÚ bez dohody. Tento scenár, ktorý vzbudzuje obavy v ekonomických i politických kruhoch, by priniesol náhly odchod bez prechodného obdobia, ktorý by so sebou priniesol – prinajmenšom krátkodobo – pre obe strany rad praktických komplikácií. Británia by po 46 rokoch opustila jednotný trh a colnú úniu a jej ďalšie obchodovanie by sa riadilo pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.
Británia a najmä EÚ v uplynulých mesiacoch vystupňovali prípravy na túto verziu odchodu, hoci zhodne tvrdia, že si ju neželajú.
Summit EÚ opätovne potvrdil, že únia nebude vyjednávať o už dosiahnutej dohode o odchode Británie z EÚ, ale je ochotná k zmenám v sprievodnej politickej deklarácii popisujúcu spoločnú predstavu budúcich vzťahov.
Predčasné parlamentné voľby
Vláda by ich mohla vyhlásiť, ak parlament a vláda nedokážu prekonať svoje nezhody ohľadom brexitu. Voľbám by mohlo predchádzať hlasovanie v parlamente o vyslovení nedôvery vláde.
Žiadny brexit
Takýto obrat, ktorý má v britskom parlamente momentálne menšinovú podporu, by zahŕňal usporiadanie nových volieb resp. nového referenda, ktoré by zvrátilo výsledok prvého plebiscitu, ktorý v júni 2016 odhlasovalo brexit tesnou väčšinou 52 percent hlasov.
Podľa rozhodnutia súdu EÚ môže Británia jednostranne stiahnuť svoju žiadosť o vystúpení bez toho, aby si tento krok vyžadoval schválenie ostatných členských štátov.
Predseda Európskej komisie Donald Tusk včera na summite uviedol, že Británia môže ešte zvážiť svoju stratégiu, prípadne „zrušiť brexit úplne“.