Šéfka britskej vlády minulý týždeň požiadala predsedu Európskej rady Donalda Tuska o odklad brexitu do 30. júna, hoci koncom marca sa lídri EÚ na summite dohodli na dvoch termínoch – 12. apríla v prípade neriadeného „tvrdého“ brexitu a 22. mája v prípade, ak britskí poslanci predsa len schvália „rozvodovú“ dohodu dosiahnutú vlani v novembri.
Tusk v utorok rozposlal premiérom a prezidentom 27 krajín EÚ tradičný predsummitový list, v ktorom zopakoval svoj „alternatívny návrh“, aby bola Únia „flexibilná“ a poskytla Londýnu viac času – až jeden rok – na vyriešenie interných politických problémov, ktoré bránia prijatiu dohody o brexite.
Vo svojom liste upozornil, že „existuje len málo dôvodov veriť“, že britskej Dolnej snemovni sa podarí ratifikovať dohodu o riadenom odchode Spojeného kráľovstva z EÚ do konca júna, teda do dátumu, ktorý navrhla Mayová. Podľa jeho slov by táto situácia mohla vyústiť do opakovaných žiadostí Londýna o odklad brexitu a ďalších krízových summitov, čo by zatienilo bežnú pracovnú agendu ostatných 27 krajín EÚ.
Šéf Európskej rady upozornil, že na summite národným lídrom EÚ navrhne vyhovieť žiadosti premiérky Mayovej o odklad brexitu aj preto, aby sa obe strany vyhli neželanému scenáru „tvrdého“ brexitu a rizikám, ktoré by táto situácia znamenala pre ľudí a podniky na oboch stranách Lamanšského prielivu.
Tusk zároveň pripomenul, že ak Spojené kráľovstvo bude 23. mája 2019 stále členom EÚ, bude mať zákonnú povinnosť uskutočniť voľby do Európskeho parlamentu. To v praxi znamená, že Briti sa aj naďalej budú zúčastňovať na každodennom chode Únie, so všetkými právami aj povinnosťami.
Tusk v tejto súvislosti priznal, že viaceré členské krajiny vyjadrili obavy, že Británia ako pokračujúci, ale zároveň odchádzajúci člen Únie, bude predstavovať určité riziká pre fungovanie EÚ v čase, keď sa rozhoduje o jej budúcnosti. Preto Tusk stanovil tri základné podmienky pre Britov: 1. nesmie dôjsť k opätovnému otvoreniu dohody o brexite, 2. nesmie dôjsť k ďalším rokovaniam o budúcnosti (vzťahov medzi EÚ a Britániou) okrem politickej deklarácie a 3). Británia musí počas „odchádzania“ zachovať úprimnú spoluprácu so zvyškom EÚ.
V praxi to znamená, že Londýn bude musieť v tomto období rešpektovať rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, integritu vnútorného trhu Únie, slobodu rozhodovania ostatných 27 členov a nedeliteľnosť štyroch základných slobôd vrátane voľného pohybu ľudí. Práve snaha zabrániť voľnému pohybu ľudí bola jedným z hlavných argumentov pre úspech referenda o brexite v júni 2016. Okrem toho by Británia v spomínanom období nesmela vyvíjať žiadne tlaky spochybňujúce tvorbu dlhodobého rozpočtu EÚ.
Tusk nezabudol pripomenúť, že Spojené kráľovstvo má právo kedykoľvek ustúpiť od uplatnenia článku 50 Lisabonskej zmluvy, čo by znamenalo, že brexit sa nekoná a Briti zostanú aj naďalej členmi EÚ.
Európska komisia vydala usmernenia pre členské štáty pre prípad tvrdého brexitu
Európska komisia (EK) v stredu, niekoľko hodín pred summitom EÚ o tzv. brexite, zhodnotila intenzívne prípravy Únie na scenár brexitu bez dohody a vydala praktické usmernenia pre členské štáty v piatich oblastiach. Cieľom je zaistiť hladké vykonávanie celoúnijných a vnútroštátnych krízových opatrení v prípade, že Spojené kráľovstvo 12. apríla alebo neskôr opustí EÚ bez dohody.
Ak by sa naplnil scenár brexitu bez dohody, od Londýna sa bude očakávať riešenie viacerých otázok – ochrana a zachovanie práv občanov z obdobia pred brexitom, dodržanie finančných záväzkov, ktoré Spojené kráľovstvo prijalo ako členský štát, plnenie Veľkopiatkovej dohody, čiže udržanie mieru na írskom ostrove, a zachovanie integrity vnútorného trhu EÚ.
Usmernenia sa týkajú piatich oblastí:
- Práva občanov na pobyt a nároky na sociálne zabezpečenie: Komisia trvá na tom, že ochrana práv britských občanov v EÚ v prípade tvrdého brexitu je prioritou a že členské štáty by mali byť veľkorysé. Od Spojeného kráľovstva sa očakáva, že tento prístup bude opätovať. Usmernenie prináša prehľad krízových opatrení EÚ, medzi ktoré patrí najmä krízové nariadenie o koordinácii sociálneho zabezpečenia.
- Policajná a justičná spolupráca v trestných veciach: V prípade tvrdého brexitu by pre Spojené kráľovstvo prestal platiť právny rámec EÚ pre policajnú a justičnú spoluprácu. Táto spolupráca sa bude opierať o alternatívne právne rámce a mechanizmy spolupráce na základe medzinárodného a vnútroštátneho práva. Usmernenie naznačuje okrem iného aj spôsob odpojenia Spojeného kráľovstva od rôznych databáz, sietí a informačných systémov EÚ.
- Lieky a zdravotnícke pomôcky: Vďaka núdzovým opatreniam by väčšina liekov, ktorých sa brexit dotýka, mala byť od dátumu brexitu v súlade s predpismi EÚ. Je možné, že sa pri niektorých liekoch a zdravotníckych pomôckach nepodarí dosiahnuť včasný súlad s predpismi a hrozí ich nedostatok. V usmernení sa vysvetľuje, ako bude EK spolupracovať s Európskou agentúrou pre lieky (EMA) a regulačnými orgánmi pre lieky v členských štátoch s cieľom monitorovať situáciu a riešiť prípadné problémy.
- Ochrana údajov: Komisia zastáva názor, že aj v prípade tvrdého brexitu existujúce nástroje na výmenu údajov s tretími krajinami postačujú na uspokojenie okamžitých potrieb prenosu údajov do Spojeného kráľovstva. Usmernenie obsahuje podrobnosti o týchto nástrojoch, o využívaní výnimiek, ako aj o praktických krokoch, ktoré budú musieť spoločnosti a orgány v EÚ podniknúť, aby zaistili, že pravidlá EÚ na ochranu údajov sa budú dodržiavať.
- Rybárstvo: EÚ prijala dve krízové opatrenia v oblasti rybárstva, aby sa pripravila na všetky možnosti v prípade brexitu bez dohody. Vytvorila nový právny rámec, ktorý umožní britským plavidlám prístup do vôd EÚ počas celého roka 2019, ak Spojené kráľovstvo recipročne udelí takýto prístup do svojich vôd plavidlám EÚ. Komisia upravila kritériá oprávnenosti pre námorný a rybársky fond tak, aby rybári, ktorí musia ukončiť svoju činnosť, mohli dostať kompenzácie.
Merkelová odklad nevylúčila
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v stredu uviedla, že podporuje, aby Spojené kráľovstvo získalo viac času na zabezpečenie svojho odchodu z Európskej únie, než žiada britská premiérka Theresa Mayová. Tá minulý týždeň požiadala o odklad termínu tzv. brexitu na 30. júna. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.
Merkelová pred mimoriadnym summitom EÚ v Bruseli poslancom v nemeckom Spolkovom sneme (Bundestag) povedala, že je možné, že lídri „budú súhlasiť s dlhším odkladom, než požadovala britská premiérka“.
Merkelová dodala, že ona i nemecká vláda sú toho názoru, že „môžeme dať obom stranám rozumný čas“ na to, aby sa dosiahla dohoda o riadenom brexite.
Kancelárka zdôrazňuje, že naďalej je v záujme Nemecka to, že Británia opúšťa Úniu „riadeným spôsobom“, píšu agentúry.
Hlavy vlád a štátov 27 členských krajín by mali popoludní v Bruseli rozhodnúť o tom, či poskytnú britskej vláde druhý odklad odchodu z EÚ, a ak áno, za akých podmienok. To záleží aj od toho, aké záruky svojim partnerom predloží britská premiérka Theresa Mayová.
Britský minister pre brexit dlhý odklad neschvaľuje
Britský minister pre brexit Steve Barclay vyhlásil, že nechce, aby bol odchod Británie odložený až o jeden rok. Naznačil však, že takýto odklad by prijal v prípade, keby bol dostatočne flexibilný na to, aby umožnil skorší odchod.
„Nechcem vidieť odklad (odchodu z EÚ) až o rok,“ povedal Barclay v rozhovore pre rozhlasové vysielanie stanice BBC. „Nechcem vidieť dlhý odklad,“ skonštatoval ďalej minister.
Pripustil, že pre Britániu je však kľúčové mať možnosť opustiť Európsku úniu, hneď ako dohodu o podmienkach tzv. brexitu schváli britský parlament.
Na margo rozhovorov s opozičnou Labouristickou stranou Barclay uviedol, že snaha zostať v trvalej colnej únii s EÚ nie je dobrou cestou smerom k pokroku. Minister potvrdil, že rozhovory britskej vlády s labouristami budú pokračovať vo štvrtok.