. Londýnu teraz zostávajú necelé dva týždne na to, aby sa definitívne rozhodol, čo chce. Inak 12. apríla nastane tvrdý brexit bez dohody. Šéf Európskej rady Donald Tusk aj preto zvolal na 10. apríla mimoriadny summit.
Britská premiérka Theresa Mayová, ktorá sa snažila zmluvu pretlačiť napriek odporu radikálnych stúpencov brexitu, ale aj jeho odporcov, po hlasovaní varovala pred vážnymi dôsledkami. „Spojené kráľovstvo musí odísť 12. apríla, a to je len 14 dní,“ povedala.
Parlament zmluvu už dva razy drvivou väčšinou odmietol. Aj preto musel Londýn požiadať EÚ o odklad termínu brexitu, ktorý mal pôvodne nastať už dnes. Lídri EÚ minulý týždeň odobrili odklad do 22. mája, ale len v prípade, že britský parlament tento týždeň dohodu schváli. V opačnom prípade sa má Londýn do 12. apríla rozhodnúť, ako chce situáciu riešiť. Ak nechce brexit bez dohody a bude žiadať viac času na nájdenie riešenia, Británia sa musí zúčastniť na májových voľbách do Európskeho parlamentu. V prípade dlhšieho odkladu by totiž bola stále členským štátom EÚ.
Britská premiérka včera po hlasovaní naznačila, že sa teraz bude snažiť o zabezpečenie dlhšieho odkladu. Zdôvodnila to aj tým, že parlament predtým v iných hlasovaniach odmietol možnosť odchodu z EÚ bez dohody. Podľa Mayovej je teraz „takmer isté“, že Británia sa bude musieť zúčastniť na eurovoľbách. Na dlhší odklad však potrebuje súhlas všetkých členských štátov EÚ. Tie ho neschvália automaticky, vláda a parlament v Londýne sa musia zhodnúť na nejakom konkrétnom pláne, ako dosiahnuť riadený brexit, alebo zmeniť svoju stratégiu v prospech užších budúcich vzťahov s EÚ
Premiérka nepresvedčila odporcov
Mayová dúfala, že pod časovým tlakom odporcovia vyrokovanej dohody ustúpia. Nestalo sa tak. Zmluva o brexite bola v parlamente po tretí raz jasnou, aj keď nie už nie drvivou väčšinou odmietnutá. Dohodu podporilo 286 najmä vládnych konzervatívnych poslancov, proti bolo 344 väčšinou opozičných poslancov. Dohodu však opäť nepodporila časť radikálnych stúpencov brexitu z vládnej Konzervatívnej strany, ale aj severoírska Demokratická unionistická strana. Mayovej odporcom vo vlastnom tábore v brexitovej zmluve prekáža formulácia tzv. írskej poistky, ktorá má zabezpečiť, aby po brexite nevznikla hranica medzi Írskom a Severným Írskom.
Proti dohode sú však aj odporcovia brexitu, resp. tí, ktorí žiadajú zachovanie úzkeho prepojenia Británie s EÚ. Časť z nich stále dúfa, že sa podarí dosiahnuť vypísanie nového referenda a brexit odvrátiť. Parlament však už predtým hlasoval o rôznych variantoch, vrátane možnosti nového referenda, ktorá bola drvivou väčšinou odmietnutá.
"Zdá sa, že dni premiérky Mayovej sú zrátané. Nie je otázka či, ale kedy. Ale je zaujímavé, že z pohľadu EÚ vzhľadom na možné alternatívy je Mayová stále niekto, s kým sa dá ľahšie riešiť veci. Lídri únie jej neveľmi dôverujú. No obávajú sa, že ktokoľvek by ju nahradil, by mohol byť ešte nepredvídateľnejší, či dokonca radikálnejší,“ povedala z Bruselu pre Pravdu Agata Gostynska-Jakubowska, analytička londýnskeho Centra pre európsku reformu.
Kto by teda mohol Mayovú nahradiť? "Pozrite sa na mená, o ktorých sa hovorí. Sú to napríklad bývalý šéf britskej diplomacie Boris Johnson či exminister pre brexit Dominic Raab. Sú to tvrdí euroskeptici, prívrženci čo najmenších väzieb s EÚ. Najmä Raab v úlohe ministra pre brexit si získal veľmi málo dôvery medzi predstaviteľmi EÚ. V posledných dňoch hovoril o tom, ako pôjde do Bruselu a otvorí dohodu. Čo by, samozrejme, bolo proti tomu, čo EÚ neustále opakuje. Teda, že dohoda o odchode sa nedá otvárať. Takže v Bruseli vládnu reálne obavy, že keď Mayová skončí, tak ju nahradí niekto, s kým sa bude rokovať ešte ťažšie,“ pripomenula Agata Gostynska-Jakubowska.
To, ako brexit rozdeľuje spoločnosť, sa ukázalo aj v stredu večer, keď poslanci postupne hlasovali o ôsmich alternatívach riešenia – medzi nimi aj o zrušení brexitu. Nijaký z návrhov nezískal väčšinu. Spomedzi rôznych variantov mal najbližšie k schváleniu návrh na vytvorenie trvalej bezcolnej zóny s EÚ, ktorý len tesne neprešiel.
V každom prípade by mal Londýn ešte do mimoriadneho summitu EÚ oznámiť, ako chce ďalej postupovať. „Po hlasovaní v parlamente odklad trvá do 12. apríla. Tusk zvolal summit na 10. apríla. Očakávame, že Spojené kráľovstvo ešte dovtedy naznačí, ako chce postupovať, aby mala Európska rada čas to zvážiť,“ citoval denník Guardian nemenovaného diplomata EÚ.
Tvrdý brexit? Únia je pripravená
EÚ a jej členské štáty sa však začnú ešte viac pripravovať na tú najhoršiu blížiacu sa možnosť – brexit bez dohody. „Britský parlament nevyužil tretiu šancu na zabezpečenie riadeného brexitu. Spojené kráľovstvo teraz musí ukázať cestu, ako chce zabrániť brexitu bez dohody. Možnosti a čas sú takmer vyčerpané. Zintenzívnime naše prípravy na tvrdý brexit,“ napísal na twitteri dánsky premiér Lars Rasmussen.
Európska únia tvrdí, že v prípade potreby je pripravená na tvrdý brexit. "V zásade si myslím, že únia má v tomto pravdu. Samozrejme, väčšie európske firmy, ktoré majú viac prostriedkov, sa mohli lepšie pripraviť. Tvrdý brexit však určite bude mať dosah na stredných a malých podnikateľov a spôsobí neistotu,“ povedala Gostynska-Jakubowska. "Bolo by to náročné. Ale EÚ tvrdý brexit už neprekvapí. Únia sa pripravuje na najhoršie, ale dúfa v iný scenár. Stále preto vidím, že je priestor na to, aby EÚ súhlasila s dlhším posunutím brexitu,“ myslí si expertka.