Británia je ako nerozhodný kocúr

, 19.03.2019 07:27
británia, brexit
Nerozhodná a rozdelená Británia - stúpenci aj odporcovia brexitu pred britským parlamentom. Autor:

Desať dní pred plánovaným termínom brexitu Briti stále nevedia, či odídu z EÚ s dohodou, alebo bez nej a odchod sa oddiali. Pre lavírovanie britskej vlády a parlamentu dochádza aj predstaviteľom EÚ trpezlivosť. Francúzskej ministerke pre Európu Nathalie Loiseauovej pripomína nerozhodnosť Londýna jej kocúra, preto ho nazvala Brexit.

„Každé ráno ma budí zúfalým mňaučaním, lebo chce ísť von. Keď mu potom otvorím dvere, nerozhodný zostane stáť uprostred a keď ho dám von, tak na mňa škaredo zazerá,“ vysvetlila pre Journal du Dimanche Loiseauová po tom, čo na facebooku oznámila, že svojho kocúra nazvala Brexit. Portál Local.fr to komentoval tým, že zostáva nejasné, či kocúr napokon predsa len sám vyjde von, alebo v hodine jedenástej urobí od prahu dverí krok späť.

Odpoveď nie ja jasná ani po včerajšku. Brexitová dráma čoraz nervóznejšieho prešľapovania pred prahom otvorených dverí pokračovala v Londýne ďalším dejstvom. Premiérka Theresa Mayová minulý týždeň síce dostala od parlamentu súhlas na to, aby požiadala o odklad odchodu z EÚ. O čo presne Mayová bude žiadať a čím žiadosť o odklad zdôvodní, však stále nie isté.

Veľa času už nezostáva. S odkladom musia jednomyseľne súhlasiť všetky členské štáty EÚ, rozhodnúť o tom môžu počas summitu, ktorý sa bude konať koncom tohto týždňa.

Podľa pôvodného plánu chcela Mayová ešte do summitu – teda dnes alebo zajtra – dať parlamentu po tretí raz na schválenie dohodu o brexite. Tú dohodu, ktorú parlament už dva razy drvivou väčšinou potopil. Niektorí poslanci ju odmietajú, pretože nezaručuje budúce úzke vzťahy s EÚ, stúpencom tvrdého brexitu zas prekáža tzv. írska poistka, ktorá má zabrániť vzniku viditeľnej hranice medzi Írskom a Severným Írskom. Mayová ale dúfa, že na tretí pokus a pod časovým tlakom poslanci napokon zmluvu odobria. EÚ chce potom požiadať o krátky technický odklad brexitu do konca júna, aby sa stihla prijať patričná legislatíva.

Najnovšie však úrad premiérky naznačil, že tretiu možnú porážku v parlamente Mayová nebude riskovať. Zmluvu, o ktorej Británia rokovala s EÚ dva roky, nebude dávať na schválenie, ak nebude mať „realistický výhľad“ na úspech. V takom prípade chce EÚ požiadať o dlhší odklad brexitu. Navyše, aj predseda parlamentu John Bercow včera vyhlásil, že parlament počas jedného zasadnutia (to terajšie sa končí v lete) nemôže znovu hlasovať o tej istej veci. Poslanci ale môžu toto pravidlo zmeniť.

Lenže – ak Británia požiada o dlhší odklad, EÚ bude riešiť dilemu, či to niečomu pomôže okrem odvrátenia bezprostrednej hrozby brexitu bez dohody so všetkými jeho dôsledkami. Mayová, ktorá stojí na čele menšinovej vlády, totiž tvrdohlavo presadzuje stále ten istý neúspešný spôsob dopracovania sa k riadenému brexitu a nedáva najavo, že by sa chystala zmeniť svoju stratégiu. Zmena stratégie v podobe presadenia užších vzťahov s EÚ si vyžaduje od premiérky odvahu ísť proti krídlu radikálnych stúpencov tvrdého brexitu vo vlastnej strane a hľadať nadstranícku zhodu, teda podporu aj v radoch opozície.

Dlhší odklad by znamenal aj komplikáciu, ktorá súvisí s blížiacimi sa eurovoľbami. Ak by Británia chcela zostať členom aj po májových eurovoľbách a júlovom ustanovujúcom zasadnutí nového europarlamentu, mala by si zvoliť svojich europoslancov. Aký dlhý odklad brexitu chce Londýn žiadať v Bruseli, hovorca Mayovej odmietol spresniť. Podľa niektorých zdrojov denníka Guardian chce premiérka žiadať o dlhší odklad s klauzulou, ktorá by umožnila brexit pred eurovoľbami, keď dohodu o brexite schváli britský parlament.

Nateraz to však nevyzerá tak, že by sa radikálni stúpenci brexitu chystali dohodu podporiť. Podľa nich sa má Mayová snažiť rokovať s EÚ o írskej poistke. Tá sa o to usiluje od decembra, ale od EÚ nedosiahla nijaké podstatné ústupky. Ďalšie rokovania pred termínom brexitu aj úrad premiérky považuje už za nemožné.

V Bruseli sa medzitým špekuluje o tom, že v krajnom prípade by sa teoreticky o odklade dalo rozhodnúť hoci aj hodinu pred plánovaným termínom brexitu, teda pred polnocou z 29. na 30. marca. Podľa ČTK s odvolaním sa na nemenovaného diplomata EÚ v Bruseli by sa kvôli tomu nemusel v poslednej chvíli zvolávať mimoriadny summit EÚ, ale členské štáty by to mohli odobriť písomne. Zároveň by s dohodnutým textom o odklade musela súhlasiť Británia.

TV Pravda: Vedúci Katedry medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave profesor Peter Baláž hovorí pre TV Pravda o tom, na čo sa majú pripraviť slovenské firmy v prípade tvrdého brexitu a aké clá medzi EÚ a Veľkou Britániou možno očakávať. (vysielané 18.1.2019)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Veľká Británia #Európska únia #dohoda #Brexit
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk