Mayová parlamentu predloží návrh, na základe ktorého má Londýn požiadať EÚ o odklad termínu brexitu. Ak by parlament brexitovú dohodu na budúci týždeň schválil, vláda by žiadala o odklad do 30. júna. Cieľom tohto technického odkladu má byť to, aby krajina pripravila všetky zákony, ktoré sú potrebné na hladký odchod Británie z EÚ.
Okrem vládneho návrhu však parlament rozhodoval aj o štyroch poslaneckých návrhoch dodatkov. Jeden z nich žiadal odklad brexitu s cieľom usporiadať druhé referendum. No v takom prípade by odklad musel byť dlhší. Návrh bol ale jednoznačne odmietnutý.
Foto: Reuters, HANDOUT
Návrh predložila poslankyňa z novej Nezávislej skupiny, ktorú tvoria odporcovia brexitu – bývalí poslanci za opozičných labouristov aj vládnych konzervatívcov. Ani väčšina opozičných labouristov, ktorých šéf Jeremy Corbyn v otázke brexitu lavíruje, však odklad z dôvodu druhého referenda nepodporila. Tieňový minister pre brexit Keir Starmer to zdôvodnil tým, že teraz nie je to vhodný čas a treba sa sústrediť na otázku, či má byť termín brexitu odložený.
Medzi desiatkou predložených dodatkov bol aj návrh na zrušenie brexitu či vylúčenie možnosti druhého referenda. Tie však šéf parlamentu John Bercow napokon nezaradil na hlasovanie. Hlasovalo sa však o dodatku, ktorý chcel zabrániť tomu, aby vláda znovu predložila na schválenie zmluvu o brexite, ktorú parlament už dva razy drvivou väčšinou zamietol.
Šancu, že by zmluva na tretí pokus prešla, nevylučuje severoírska Demokratická unionistická strana, ktorej na zmluve s EÚ prekáža formulácia tzv. írskej poistky. Šéfka strany Arlene Fosterová naznačila, že jej strana by zmluvu mohla podporiť, ak premiérka dokáže, že ústavná integrita Spojeného kráľovstva zostane zachovaná. Spolu so stúpencami brexitu žiada od generálneho prokurátora jasnejšie právne stanovisko.
Britské médiá špekulujú o tom, že Mayová má sedem dní na to, aby sa pokúsila zmluvu na tretí pokus presadiť. Ak by parlament pri hrozbe blížiaceho sa tvrdého brexitu bez dohody napokon zmluvu predsa len schválil, Mayová by mohla ísť na summit EÚ s konkrétnym výsledkom, ktorý by odvrátil možnú katastrofu.
Práve na summite EÚ sa bude rozhodovať o odklade brexitu a jeho dĺžke. Brusel však už predtým odkázal Londýnu, že žiadosť o odklad musí byť odôvodnená, teda prečo Británia odklad potrebuje a ako daný čas využije. Hovorca Európskej komisie zároveň zopakoval, že ak Británia bude v čase májových volieb do Európskeho parlamentu stále členom EÚ, musí si tiež voliť svojich europoslancov. Teoreticky je možný odklad až do konca júna, teda do času, kým prvý raz zasadne europarlament v novom zložení.
Predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý vedie summity, však na twitteri napísal, že šéfov štátov a vlád pred summitom vyzve, aby boli otvorení aj možnosti dlhšieho odkladu brexitu. „Počas konzultácií pred summitom budem apelovať na EÚ27, aby bola otvorená dlhému odkladu, ak to Spojené kráľovstvo uzná za nutné, aby mohlo prehodnotiť svoju brexitovú stratégiu a vybudovať na nej zhodu,“ napísal Tusk. Šéf Európskej rady pred summitom absolvuje viacero dvojstranných stretnutí s predstaviteľmi štátov EÚ. Írsky minister zahraničných vecí Simon Coveney krátko nato oznámil, že Dublin proti odkladu nebude mať námietky, aj keď iné štáty EÚ zrejme budú chcieť od Londýna jasnejšie zdôvodnenie.
Hlasovanie o odklade brexitu v britskom parlamente nasledovalo deň po tom, čo parlament pri chaotickom hlasovaní odmietol možnosť odchodu Británie z EÚ bez dohody. Upravený vládny návrh poslanci napokon schválili väčšinou 43 hlasov (321 za, 278 proti). Paradoxne však vláda predtým vyzvala poslancov, aby návrh zamietli. Krátko predtým totiž tesnou väčšinou prešiel dodatok, ktorým sa škrtla veta, že brexit bez dohody nie je vylúčený, ak parlament dohodu neratifikuje. Stredajšie rokovanie a hlasovanie o vylúčení možnosti brexitu tak médiá označili za kolaps a vládu chaosu.
TV Pravda: Vedúci Katedry medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave profesor Peter Baláž hovorí pre TV Pravda o tom, na čo sa majú pripraviť slovenské firmy v prípade tvrdého brexitu a aké clá medzi EÚ a Veľkou Britániou možno očakávať. (vysielané 18.1.2019)