Foto: Reuters, REUTERS TV
„Vláda opäť utrpela porážku, a to ohromnou väčšinou. Teraz si musí priznať, že táto dohoda je mŕtva,“ povedal vodca labouristov po tom, čo za Mayovej dohodu o brexite hlasovalo 242 poslancov a 391 ich bolo proti. Zároveň však dodal, že labouristi sú ochotní spolupracovať s vládou na novej dohode o brexite. Corbyn odmietol možnosť, že by Británia odišla z Únie bez dohody.
„Je mi nesmierne ľúto rozhodnutia, ktoré táto snemovňa dnes urobila,“ povedala po hlasovaní Mayová s tým, že Británia teraz stojí pred nezávideniahodným rozhodnutím, ktoré však musí urobiť. Podľa nej si poslanci môžu vybrať medzi odložením brexitu, usporiadaním ďalšieho referenda alebo odchodom na základe inej dohody.
Poľutovanie nad neúspešným hlasovaním o dohode vyjadril aj hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier.
„EÚ urobila všetko pre to, aby bola dohoda o odchode Británie z EÚ schválená. Túto patovú situáciu môže vyriešiť iba Británia. Naše prípravy na odchod ‚bez dohody‘ sú teraz dôležitejšie ako predtým,“ uviedol na Twitteri Barnier.
V podobnom duchu sa vyjadril aj hovorca predsedu Európskej rady Donalda Tuska. „Výsledok dnešného hlasovania nás mrzí a sme sklamaní, že britská vláda si nezabezpečila podporu pre dohodu, ktorú obe strany uzavreli v novembri,“ uviedol Tuskov hovorca.
Ľútosť nad opätovným neschválením vládnej dohody o odchode Británie z EÚ vyjadrili aj rakúsky kancelár Sebastian Kurz či španielsky premiér Pedro Sánchez. Podľa holandského premiéra Marka Rutteho musí byť prípadný odklad brexitu „dôveryhodne a presvedčivo“ zdôvodnený.
Opakované hlasovanie
Mayová dlho naťahovala čas. Britským poslancom po januárovej porážke sľubovala, že s EÚ ešte dohodne právne záväzné zmeny v otázke tzv. írskej poistky. Tá má v krajnom prípade zabrániť vzniku viditeľnej hranice medzi Írskom a Severným Írskom po brexite. Mayová chce dosiahnuť, aby poistka bola buď časovo obmedzená, prípadne by ju bolo možné jednostranne vypovedať. EÚ však odmieta meniť dohodnutú zmluvu.
Premiérka ešte niekoľko hodín pred hlasovaním letela do Štrasburgu, kde sa s predstaviteľmi EÚ dohodla na dodatku k zmluve. Jej nádeje, že parlament sa s tým uspokojí, však už dnes okolo poludnia nalomil generálny prokurátor Geoffrey Cox. Z jeho trojstranovej analýzy totiž vyplýva, že aj napriek dodatku zostáva právne riziko, že Británia aj po brexite nebude nútená zotrvať v colnej únii na neobmedzený čas. Text dodatku však považuje za právne záväzný.
Práve stanovisko generálneho prokurátora mohlo ovplyvniť severoírskych poslancov, od ktorých podpory závisí Mayovej menšinová vláda. Severoírska Demokratická unionistická strana ešte pred hlasovaním oznámila, že zmluvu o brexite nepodporí. Podobný postup zvažovalo aj radikálne krídlo stúpencov brexitu v Konzervatívnej strane. Opoziční labouristi ešte pred zverejnením analýzy avizovali, že zmluvu opäť nepodporia. „Generálny prokurátor potvrdil, že na dohode sa nič nezmenilo aj napriek právnym dokumentom vyrokovaným uplynulú noc,“ vyhlásil labouristický tieňový minister pre brexit Keir Starmer po zverejnení Coxovej analýzy. Podľa Starmera je vládna brexitová stratégia v troskách.
Mnohí konzervatívci a niektorí labouristi, ktorí v januári hlasovali proti dohode, však teraz avizovali, že s novým návrhom sú spokojní. Britskí komentátori preto ešte pred hlasovaním špekulovali o tom, akú veľkú porážku tentoraz Mayová utrpí. Od toho podľa nich závisí aj ďalší vývoj – hoci nik si netrúfal odhadnúť, čo bude nasledovať. Opäť sa tiež objavili špekulácie o predčasných voľbách, ktoré by mohli byť najskôr 25. apríla alebo 2. mája.
Dodatok, ktorým sa Mayová snažila získať poslancov pre brexitovú dohodu, má podľa nej znemožniť Bruselu, aby Britániu cez írsku poistku nútil neobmedzený čas zotrvať pri pravidlách EÚ. Londýnu má umožniť začať formálny spor proti EÚ pri nezávislom rozhodcovskom paneli, ak by EÚ k tomu Britániu nútila. Ak by však Británia v arbitráži spor prehrala, znamenalo by to, že poistka bude aj tak platiť. Obavy radikálnych stúpencov brexitu z toho, že Británia zostane naďalej úzko prepojená s EÚ, má rozptýliť aj ďalšie spoločné vyhlásenie pripojené k politickej deklarácii k brexitovej zmluve. Toto vyhlásenie okrem iného zaväzuje obe strany, že sa budú usilovne snažiť do decembra 2020 nájsť riešenie, vďaka ktorému by nebolo nutné zaviesť írsku poistku. Koniec budúceho roka je termín, dokedy má platiť tzv. prechodné obdobie, v rámci ktorého Británia ešte zostane akoby súčasťou EÚ.
Prechodné obdobie však bude platiť len v prípade, že bude ratifikovaná zmluva o brexite. Ten by mal nastať už o 17 dní.
TV Pravda: Vedúci Katedry medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave profesor Peter Baláž hovorí pre TV Pravda o tom, na čo sa majú pripraviť slovenské firmy v prípade tvrdého brexitu a aké clá medzi EÚ a Veľkou Britániou možno očakávať. (vysielané 18.1.2019)