To bude zrejme problém minimálne pri krajinách, ktoré sa už dnes obávajú, že by ich takéto opatrenie mohlo postihnúť. Už teraz sa pri ňom totiž najčastejšie spomínajú krajiny ako Poľsko a Maďarsko, ktoré sa v posledných mesiacoch opakovane dostávajú do konfliktu s EÚ v súvislosti so snahami ovládnuť súdnictvo súčasnou politickou reprezentáciou či s nedodržiavaním demokratických pravidiel vo viacerých oblastiach.
Podľa schváleného návrhu, pokiaľ Európska komisia v spolupráci so skupinou nezávislých expertov odhalí nedostatky v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu v členskej krajine EÚ, ktoré môžu ohroziť správu finančných prostriedkov únie, môže navrhnúť protiopatrenia vrátane obmedzenia financovania projektov v danom štáte až po zastavenie platieb z rozpočtu EÚ. Akonáhle členský štát tieto nedostatky odstráni, prístup k eurofondom by sa mal obnoviť.
Komisii by pri rozhodovaní mala pomôcť poradná skupina zložená z nezávislých expertov v oblasti ústavného práva a financií a rozpočtu. Parlament každého členského štátu by mal do skupiny nominovať jedného odborníka, päť expertov vymenuje Európsky parlament. Poradná skupina by mala každý rok posudzovať situáciu vo všetkých členských štátoch a následne zverejniť zhrnutie svojich zistení.
Viacerým slovenským europoslancom sa toto opatrenie nepozdáva, vyjadrili sa proti nemu József Nagy z Mostu-Híd aj Ivan Štefanec, ktorý bol zvolený do EP za SDKÚ-DS, no v súčasnosti je členom KDH. Obaja patria v EP k frakcii Európskej ľudovej strany (EPP).
„Je nerealistická predstava donútiť voličov cez európske dotácie voliť demokratickejšie politické strany a bolo by zlým precedensom trestať niektoré krajiny, okresy či mestá zastavením dotácií z politických dôvodov,“ uviedol Nagy.
„Je potrebné zvýšiť dohľad nad nakladaním s prostriedkami EÚ. Odmietam však, aby boli posudzované oblasti, ktoré sú vo výhradnej kompetencii členských štátov,“ povedal Štefanec.
Informácie pochádzajú od tlačovej atašé Európskeho parlamentu na Slovensku Sone Mellak a z agentúry AP.