Spotrebiteľ má podľa Majtána len málo možností, ako znížiť riziko kúpy falšovaného alebo znehodnoteného medu. „V prvom rade sa treba vyhýbať medom, pri ktorých nie je známy ich zreteľný pôvod, ako napríklad "zmes medov z krajín EÚ a mimo EÚ“," radí. Najlepším rozhodnutím pre spotrebiteľa je podľa neho kúpa medu od overeného včelára vo svojom okolí. Ako tvrdí, takzvaní „hoby včelári“ nemajú dôvod falšovať med a svoju produkciu predajú hneď v ten rok, ako med vytočia. Starnutím med totiž nestráca len na chuti, ale aj na svojom pozitívnom zdravotnom účinku.
„Z dôvodu každoročnej nižšej produkcie medu a vysokého dopytu po tejto komodite môžeme predpokladať, že frekvencia falšovania medu bude narastať,“ podotkol Majtán. Jedným z vedeckých cieľov laboratória apidológie a apiterapie Ústavu molekulárnej biológie SAV je preto identifikácia nových markerov kvality a vývoj rýchlych kvalitatívnych testov, ktoré by odhaľovali falšované medy. „Keďže med sa používa aj ako zdravotnícka pomôcka v manažmente hojenia rán, našou snahou je aj objasňovať a charakterizovať mechanizmus účinku medu, čím by sme podporili jeho širšie použitie v modernej medicíne,“ spresnil Majtán.