Malá pomoc
"Nechcel by som hovoriť o tom, že sme dali nejaké záruky. Pani premiérka nás informovala, že tí, ktorí majú rozhodovať o našej dohode, majú obavy, že írska poistka by mohla byť trvalá. A že Británia by bola takpovediac uzamknutá vo vzťahoch s EÚ, ktoré si neželá. Preto v našich záveroch viac zdôrazňujeme, že írske riešenie je len dočasné. Deklarovali sme, že keby aj začalo platiť, tak len na krátky čas. Iba dovtedy, kým nájdeme trvalé riešenie budúcich vzťahov EÚ a Británie,“ uviedol pre novinárov na summite EÚ slovenský premiér Peter Pellegrini. "Pevne verím, že to môže pomôcť pani premiérke presvedčiť ďalších poslancov v britskom parlamente, aby dohodu schválili,“ uviedol Pellegrini.
Predseda vlády uviedol, že je nevyhnutné pracovať so scenárom tvrdého brexitu. V januári zvolá zasadnutie pracovných skupín, aby bolo jasné, ako postupovať v takom prípade.
Írska poistka je súčasťou dohody o vystúpení Británie z EÚ, ku ktorému má dôjsť o polnoci z 29. na 30. marca. Na schválenie zmluvy však zatiaľ nemá Mayová v parlamente dosť hlasov. Záložný plán pre Írsko by sa spustil v prípade, keby sa v prechodnom období po brexite Británia a EÚ nedohodli na podobe obchodných vzťahov. Poistka má zabrániť, aby na hranici Írska a Spojeného kráľovstva vznikla tvrdá hranica. Mohlo by sa však potom stať, že Severné Írsko bude v inom colnom režime ako zvyšok krajiny. Takéto prípadné rozdelenie Spojeného kráľovstva veľká časť britskej politickej scény odmieta.
Prechodné obdobie má platiť do konca roku 2020, ale je ho možné predĺžiť do decembra 2022. Mayová sa dohodu asi pokúsi presadiť v parlamente 21. januára 2019. Premiérka v Bruseli vyhlásila, že možné sú ešte ďalšie záruky zo strany EÚ pre Britániu. "Nikdy som nepovedala, že to bude jednoduché,“ povedala Mayová o brexitových rokovaniach.
"Lídri EÚ môžu pomôcť premiérke len málo. Azda sa im podarí presvedčiť britský parlament a bojujúcich stúpencov brexitu, keď im v dobrej viere objasnia najproblematickejšie veci v dohode, čo je najmä poistka pre Írsko. Otázkou však je, či to bude stačiť, aby Mayová dohodu doma predala,“ reagovala pre Pravdu na situáciu odborníčka na EÚ Carine Germondová z Nórskej technologickej univerzity.
Peniaze do budúcnosti
Na dvojdňovom summite v Bruseli sa lídri členských krajín zaoberali aj rozpočtom únie na roky 2021 až 2027. Pellegrini pripustil, že v tomto období dostane Slovensko menej peňazí z európskych fondov.
"Pre nás, ale aj pre krajiny ako Maďarsko či Poľsko by bolo veľkým úspechom, keby nám zostalo aspoň toľko peňazí, koľko dostávame teraz. Ale škrty sa javia ako výraznejšie,“ odpovedal Pellegrini na otázku Pravdy, koľko peňazí by mohlo Slovensko dostať v budúcom rozpočtovom období. Na stole je 1,28 bilióna eur. "Hovoriť o konkrétnej sume pre Slovensko, to by som varil z vody. Súčasný návrh rozpočtu znamená dosť výrazné zníženie prostriedkov, ktoré je viac ako 20 percent. Nedáva mi to ani politickú, ani ekonomickú logiku škrtať financie pre tie krajiny, ktoré sa stále potrebujú posunúť v kvalite života vyššie,“ tvrdí premiér.
Pellegrini chce, aby sa dali eurofondy využívať flexibilnejšia a jednoduchšie. Odmieta možné škrty pre krajiny, ktoré majú problém dodržiavať zásady právneho štátu.
Včera sa v Bruseli konalo aj stretnutie krajín eurozóny. Prítomné tiež boli ostatné členské štáty EÚ. Dlhodobá debata o reformách eurozóny sa však hýbe len pomaly a príliš ju nenaštartovali ani francúzsko-nemecké návrhy.
"Bolo to veľmi zaujímavé a komplikované rokovanie. Veľkou témou je mandát pre euroskupinu, aby začala dizajnovať budúci možný rozpočet pre krajiny eurozóny. Podľa mňa to vyvolá veľkú diskusiu, aby to nebolo na úkor rozpočtu, ako ho máme teraz,“ vyhlásil Pellegrini.