Únia opakuje tanec okolo brexitu

Brexitom sa už zaoberať nechceli. Ale lídri Európskej únie ho majú znovu na stole. Dvadsaťsedem krajín EÚ v novembri schválilo dohodu o vystúpení Británie a politickú deklaráciu o budúcich vzťahoch. No zmluvu zatiaľ premiérka Theresa Mayová nedokázala presadiť v parlamente.

13.12.2018 18:34 , aktualizované: 23:20
brexit, summit Foto: ,
Nemecká kancelárka Angela Merkelová (uprostred) sa zhovára s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom (vľavo) na summite EÚ v Bruseli.
debata (14)

Dnes krátko po 21.00 hodine bez slova opustila budovu, kde prebieha summit. Vrcholná schôdza se tak v Bruseli posunula do svojej na dnes poslednej časti, kedy šéfovia štátov a vlád 27 krajín EÚ diskutujú o svojej reakcii na priania a požiadavky, ktoré im premiérka v súvislosti s brexitom predložila.

Britská predsedníčka vlády síce v stredu prežila hlasovanie o nedôvere v rámci svojej Konzervatívnej strany, ale vo vzťahu k únii to príliš nemení situáciu. Rozvodová dohoda je pripravená a štáty EÚ do nej už nechcú zasahovať. Jednoznačne to zaznievalo od európskych predstaviteľov na summite únie, ktorý sa včera začal v Bruseli. Slovensko na ňom zastupoval premiér Peter Pellegrini.

Záruky pre Mayovú

Hlavným problémom je záložný plán, ktorý má zabrániť zatvoreniu hranice Spojeného kráľovstva s Írskom. Časť britskej politickej scény je však proti tomu. Obávajú sa, že Severné Írsko by mohlo natrvalo zostať v colnom regulačnom rámci EÚ aj po odchode Británie a krajina by potom nemohla uzatvárať obchodné dohody.

Mayová sa ešte pred summitom stretla s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom. Premiérka chce legálne záruky, že záložný plán nebude tak povediac trvať večne. Po príchode do Bruselu však priznala, že neočakáva nejaký zásadný prelom v rokovaniach.

Británia má odísť z únie o polnoci z 29. na 30. marca 2019. Ak bude platiť dohoda o vystúpení, nasledovať bude prechodné obdobie do konca roku 2020, ktoré je možné predĺžiť o dva roky Írska poistka by sa aktivovala v prípade, že EÚ a Británia by sa v prechodnom období nedokázali dohodnúť na nastavení obchodných vzťahov.

Samozrejme, nedá sa vylúčiť ani scenár, že nastane tvrdý brexit so všetkými ekonomickými problémami, ako je zavedenie ciel. A stále je možné aj to, že brexit nebude, napríklad, keby sa Británia rozhodla usporiadať ďalšie referendum.

Pôvodne sa už v utorok čakalo rozhodnutie britského parlamentu o dohode o vystúpení z EÚ. Mayová ho však na poslednú chvíľu zrušila. Následne čelila hlasovaniu o nedôvere v strane. Parlament v Londýne sa asi pokúsi zmluvu odobriť do 21. januára. Ale aj hlasovanie o nedôvere Mayovej, hoci ho vyhrala, ukázalo, že nemá dostatočnú podporu na presadenie zmluvy. V parlamente by ju v tejto chvíli odmietla časť vládnucich toryovcov, ako volajú konzervatívcov. Rovnako sú proti severoírski unionisti, ktorí vládu Mayovej podporujú. Za dohodu nechce hlasovať ani labouristická opozícia.

"Panuje jednota medzi členskými krajinami. Nemienime otvárať diskusiu o ďalších rokovaniach. Vyjednané dokumenty považujeme za dobré. Buď budú prijaté ako celok, alebo budú odmietnuté. Európska rada je však ochotná pomôcť pani premiérke Mayovej formou nejakej politickej deklarácie či vyhlásenia, ktorými uistíme občanov Británie, že budeme dodržiavať vyrokované dohody a pravidlá,“ uviedol predseda vlády Pellegrini.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v Bruseli pre médiá povedala, že ju veľmi povzbudilo, že Mayová vyhrala hlasovanie o nedôvere. Na druhej strane však kolegyni odkázala, že dohodnutú zmluvu nechce otvárať.

"Nevidím to tak, že by sme menili dohodu o vystúpení Británie. Samozrejme, mohli by sme diskutovať, že by mohli byť nejaké dodatočné záruky,“ vyhlásila kancelárka. V podobnom duchu sa vyjadril holandský premiér Mark Rutte. Predseda vlády povedal, že je potrebné vyjasniť si mýty o poistke pre Írsko. "Nebude však možné otvárať dohodnutú zmluvu o vystúpení. Tá je daná. Musíme si s Theresou opäť zatancovať na túto melódiu,“ vyhlásil Rutte podľa spravodajského portálu POLITICO Europe.

Podľa expertov existuje len malý priestor, aby dvadsaťsedmička ešte vyšla nejako výraznejšie Mayovej v ústrety. "Reálne povedané, lídri nemôžu urobiť príliš veľa, aby britskej premiérke pomohli. Mohli by opäť otvoriť rokovania o dohode. Ale jasne dali najavo, že túto možnosť odmietajú,“ reagoval pre Pravdu Robin Pettitt z katedry politológie a medzinárodných vzťahov na Kingstonskej univerzite v Británii. "V politike platí, že sa môžu splniť aj veci, ktoré sa zdajú byť nemožnými. Zdá sa však, že EÚ v tejto chvíli nedokáže dať Mayovej viac ako niekoľko otrepaných fráz. Je to zložité aj preto, že nie je jasné, aké ústupky by uspokojili na jednej strane konzervatívnych prívržencov tvrdého brexitu a na druhej strane tých toryovcov, ktorí by chceli v EÚ zostať,“ pripomenul Pettitt.

Európska dvadsaťsedmička si včera vypočula Mayovej predstavy a radila sa, ako s brexitom ďalej pokračovať. Rokovania sa skončili po uzávierke tohto vydania denníka Pravda.

Ruské sankcie

Summit v Bruseli sa začal minútou ticha za obete teroristického útoku v Štrasburgu. Okrem brexitu lídri na stretnutí, ktoré dnes pokračuje, riešili takmer všetky témy, ktoré sa únie týkajú. Končí sa rakúske predsedníctvo Rady EÚ. Krajiny po prvý raz politicky riešili usmernenia pre rokovania o rozpočte únie na roky 2021 až 2027. Lídri mali na stole aj dobudovanie jednotného trhu, migráciu, klimatické zmeny, boj s dezinformáciami, rasizmom a so xenofóbiou. Dnes sa budú zaoberať reformou eurozóny.

Na summite Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron informovali kolegov o napĺňaní minských dohôd. Po nedávnom incidente v Azovskom mori, kde Rusko zajalo ukrajinských námorníkov, sa opäť zvýšilo napätie vo vzťahoch medzi Kyjevom a Moskvou. V tejto atmosfére lídri EÚ v Bruseli schválili pokračovanie protiruských sankcií za agresiu, ktorú Kremeľ vedie na východe Ukrajiny. Hoci opatrenia pravidelne kritizujú viaceré krajiny, vrátane Slovenska, stále platia.

"Mali sme koordinačné stretnutie štátov visegrádskej štvorky a aj v nej sú rôzne pohľady na opatrenia proti Rusku. Jasne som v parlamente deklaroval, že hoci sa rezervovane staviame k účinnosti sankcií, Slovensko nevybočí z jednotnej línie únie,“ povedal v Bruseli premiér Pellegrini.

"Očakávam kontinuitu, čo sa týka európskej politiky smerom k Rusku. Nepredpokladám schválenie nových sankcií v súvislosti s incidentom v Azovskom mori. Aspoň nie teraz. Ak však Rusko nevráti zajatých námorníkov alebo sa stane niečo ďalšie, tak nevylučujem aj ďalšie sankcie, hoci len mierne,“ reagoval pre Pravdu Paul Ivan, expert na medzinárodné vzťahy z Centra pre európsku politiku v Bruseli.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #summit EÚ #Brexit