V čom sa odlišuje nový jesenný balík od minuloročného?
Najmä väčším dôrazom na podporu udržateľného ekonomického rastu, tvorbu fiškálnych rezerv a znižovanie dlhu. Ide o prípravu na možný ekonomický pokles v budúcnosti, jeho dosah na zamestnanosť pre nárast neistoty v ekonomike. Cieľom je tiež dobudovať Európsku menovú úniu a dodatočne ju posilniť. Európska komisia naďalej odporúča členským krajinám, aby sa viac sústredili na zvýšenie kvality vzdelávacích systémov, aby viac investovali do zvýšenia kvality, schopností a efektivity trhu práce.
Čo by mohlo narušiť očakávania v roku 2019?
Rast v eurozóne sa má spomaliť, a to z 10-ročného maxima na úrovni 2,4 % v roku 2017 na 2,1 % v roku 2018. V rokoch 2019 a 2020 sa pritom počíta s ďalším poklesom na úroveň 1,9 %, respektíve 1,7 %. Vlani prevládala na celom svete mimoriadne priaznivá hospodárska situácia, ktorá súčasne napomohla investíciám, a to nielen v eurozóne, ale aj v celej EÚ. Napriek o niečo väčšej neistote sa predpokladá, že všetky členské štáty budú naďalej rásť, hoci pomalším tempom. Optimizmus vyplýva z výraznej domácej spotreby a zo silných investícií. Naplnenie tohto základného scenára však závisí od čoraz väčšieho počtu vzájomne prepojených rizík.
A čo stále vysoká sociálna nerovnosť a chudoba v niektorých regiónoch únie či Slovenska?
Návrh Spoločnej správy o zamestnanosti ukazuje ustavičnú tvorbu pracovných miest, klesajúcu nezamestnanosť a zlepšujúcu sa sociálnu situáciu naprieč celou Európou. Dobrý hospodársky vývoj však, žiaľ, nezasiahol všetky skupiny obyvateľstva. Zamestnanosť starších ľudí síce za posledné desaťročie mimoriadne stúpla, ale zamestnanosť mladých, nízkokvalifikovaných a ľudí s migračným pôvodom je naďalej v niektorých členských krajinách nízka.
Platy ľudí však nekopírujú rast ekonomiky…
Príjem domácností síce rastie, ale v niektorých členských krajinách sa stále nachádza pod úrovňou spred krízy. Rast reálnej mzdy sa v roku 2018 síce zrýchlil, stále však zostáva pod úrovňou rastu produktivity. Je nižší, ako by sa očakávalo vzhľadom na pozitívnu situáciu na trhu práce a ekonomický výkon. Inými slovami, občania ešte zlepšenie ekonomických parametrov dostatočne vo svojej peňaženke nepociťujú. Nerovnosť a chudoba sú naďalej zdrojmi obáv.
Nezamestnanosť na Slovensku je na historických minimách. Firmy už pociťujú nedostatok ľudí. Čo s tým?
Nezamestnanosť na Slovensku klesla tento rok na rekordnú úroveň 6,9 %. Na budúci rok sa predpokladá jej ďalší pokles na 6,3 % a v roku 2020 by mohla prekonať hranicu 6 %. Zároveň rastie aj zamestnanosť. Hlavný problém v mnohých sektoroch začína predstavovať skôr nedostatok pracovných síl. Štandardným postupom v celej Európe je prijímanie pracovníkov z iných krajín, či už z EÚ, alebo z tretích krajín. Ten dokáže pokryť podobné potreby pomerne rýchlo a efektívne a určite môže pomôcť aj na Slovensku. Na Slovensku sa programy odbornej prípravy a rekvalifikácie postupne zlepšujú a verím, že tento trend bude aj s podporou Európskej komisie úspešne pokračovať. Problémom však je, že aj keď sa systém vzdelávania podarí dobre nastaviť a zefektívniť, zaistenie kvalifikovaných pracovníkov zaberie určitý čas.
