Nárečia nemiznú, ale menia sa

, 29.11.2018 15:00
Miloslav Smetana
Miloslav Smetana z dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Autor: ,

Súčasťou kultúrneho dedičstva, ktorému Európska komisia venovala rok 2018, sú aj zdroje nehmotnej povahy. Medzi nimi tiež nárečia. Ich skúmaniu sa v Slovenskej akadémii vied venuje dialektologické oddelenie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Po dvoch zväzkoch Slovníka slovenských nárečí pripravuje teraz tretí. Jeho zodpovedným riešiteľom je Miloslav Smatana.

„Aktuálne sa autorsky a redakčne finalizuje 3. diel nárečového slovníka, ktorý obsahuje heslá písmen P(poza) – R. Autori predpokladajú, že do tlače by mal byť zadaný v priebehu roku 2019. Následne pripraví autorský kolektív elektronické a knižné podoby zostávajúcich troch častí,“ prezradil pre Pravdu.

Príprava je náročná aj v tom, že nemapuje iba niektoré zo slovenských nárečí, ale ide o celonárodný slovník. „Vydanie celonárodného nárečového slovníka je dlhodobým a konečným cieľom práce každej národnej dialektológie. Spracovať nárečovú lexiku vlastného jazyka v podobe slovníka by malo byť ambíciou každého národa. Slovenská nárečová lexika (v širšom chápaní ako súčasť nárečí slovanských jazykov) vzbudzuje oprávnený záujem aj u zahraničných slavistov a etymológov, pričom len ucelené dielo slovníkového typu môže poskytnúť adekvátne informácie širokému odbornému publiku,“ vysvetľuje Smatana.

Koľko nárečí vlastne na Slovensku máme? „Slovenské nárečia sa delia na tri základné skupiny – stredoslovenskú, západoslovenskú a východoslovenskú, ktoré sú ďalej územne členené podľa svojich najvýraznejších znakov, napríklad nárečie liptovské, záhorské, považské, šarišské a podobne,“ hovorí jazykovedec s tým, že aj tieto sa môžu ďalej členiť. „Napríklad považské nárečia na podjavorinské a myjavské, spišské na juhovýchodospišské, stredospišské, západospišské a podobne. Je dosť ťažké vyčísliť, koľko nárečí sa na Slovensku používa alebo používalo, bližšie opísaných bolo približne 25 – 30 nárečových celkov,“ dodáva.

Podľa Smatanu sa dialekty podobne ako spisovná slovenčina stále vyvíjajú, ale nebolo by primerané hovoriť o ich „ohrození“ či zániku v dohľadnej dobe. „Zmeny v nárečiach sa dejú najmä pod vplyvom nových sociálnych, historických, kultúrnych skutočností a, samozrejme, aj pod vplyvom vedecko-technického rozvoja,“ vysvetľuje Smatana. Vo viacerých druhoch komunikácie je používanie nárečí veľmi frekventované. „Jestvovanie nárečia sa v mnohých prípadoch nedá funkčne nahradiť,“ myslí si a dodáva, že nepriamym dôkazom prežívania a fungovania dialektov je ich využívanie ako umeleckých prostriedkov v literatúre, hudbe, vo filme aj v divadle. Z nárečového slova sa občas môže stať aj slovo spisovné, hoci sa to nedeje často. „Môže sa to stať, ak nejestvuje adekvátny spisovný výraz pre konkrétny predmet či reáliu. Príkladom môže byť slovo pôlt vo význame ,dlhší pás slaniny určený na údenie', ktoré je známe v stredoslovenských nárečiach,“ vysvetľuje Smatana.

Častejší je opačný proces, keď spisovné slová prenikajú do nárečia, napríklad vplyvom pokroku. „Po druhej svetovej vojne sa rýchlo udomácnili a stali sa bežnou zložkou slovnej zásoby (ale aj nárečí) slová typu agitár, benzín, celulózka, skupinár, vlečka, neskôr aktovka, aparát, bandaska, celofán, obrazovka či súkromňík. Iné slová dostali postupne nové významy (jednotka, jasle, škuolka) a podobne,“ hovorí Smatana. Otázkou potom je, či možno výrazy ako televízor či mobil považovať za nárečové, ak ich dialekty využívajú. „Určite nie sú nárečovými výrazmi, hoci mohli na seba prebrať niektoré z nárečových znakov (ťeľevízor/ťeľe­vízija, radijo/raďio atď.). Ide o nové slová, ktoré sa adaptovali v príslušných nárečiach a môžu sa používať v bežnej komunikácii aj v rámci nárečového prehovoru,“ hovorí Smatana.

A čo slová, ktoré sa z nárečí vytrácajú? „Ide o vrstvu zastarávajúcich slov (historizmov), ktoré ustúpili (ustupujú) z aktívneho používania. Sú to názvy starých reálií (gepel, trajfúz, grifeľ, dráb), pomenovania starých mier a platidiel (holba, šúch, žajdlík, zlatka, groš), novými slovami sa nahradili staršie, napr. cúg/mašina – vlak, piglajz – žehlička, numero – číslo, špitáľ – nemocnica, štok – poschodie a i. V tomto zmysle sú nárečia útvar, ktorý na jednej strane opúšťajú vymierajúce slová a na druhej strane sa obohacuje novými – aktuálnymi výrazmi. Toto tvrdenie však takisto platí aj o bežnom hovorenom a spisovnom jazyku.“

Európsky deň jazykov

Ilustračné foto
Ilustračné foto

Drvivá väčšina Európanov komunikujúcich v cudzom jazyku ho používa pravidelne. Obyvatelia jednotlivých štátov Európskej únie však majú ešte stále rezervy. Povzbudiť občanov členských štátov, aby sa učili cudzie jazyky v akomkoľvek veku, ale tiež upozorniť ich na bohatstvo jazykovej rozmanitosti Európy patrilo medzi hlavné ciele Európskeho roku jazykov. Bol začiatkom tisícročia a odvtedy sa pravidelne 26. septembra koná aj Európsky deň jazykov. Aj jeho cieľom je povzbudiť v ľuďoch záujem o cudzie reči. Práve chýbajúcu motiváciu totiž uvádza vyše tretiny Európanov ako hlavnú zábranu v tom, aby sa učili cudzí jazyk.

„Podujatia sa konajú v celej Európe, postupne sa však pridávajú i ďalšie krajiny z iných kontinentov, napríklad Kanada či USA. Podujatia organizujú najmä školy, univerzity, jazykové a kultúrne inštitúcie, asociácie a tiež Zastúpenia Európskej komisie – generálne riaditeľstvá Európskej komisie pre preklad,“ vysvetľuje národná koordinátorka Európskeho dňa jazykov Denisa Ďuranová zo Štátneho pedagogického ústavu. „K dnešnému dňu eviduje Rada Európy 1 159 podujatí, ktoré boli zorganizované pri príležitosti tohto dňa v roku 2018, pričom podujatia zahŕňajú desiatky tisíc účastníkov,“ dodáva. Slovensko, ktoré sa do akcie zapája od jej začiatku, patrí tento rok spolu s Poľskom, Rumunskom, Talianskom a Rakúskom medzi top 5 z 50 krajín v množstve realizovaných aktivít. Sú medzi nimi konferencie, jazykové kaviarne, kvízy aj jazykové festivaly.

„Podujatia realizované pri príležitosti Európskeho dňa jazykov sú mnohokrát prepojené s interkultúrnou dimenziou, pretože jazyk a kultúra sú neoddeliteľné. Podujatia môžu napríklad zahŕňať prezentáciu iných kultúr alebo aktivity na rozvoj znalostí a povedomia o rôznych kultúrach, schopností interpretovať, kriticky vnímať a hodnotiť udalosti, dokumenty a produkty vlastnej kultúry aj iných kultúr,“ vysvetľuje ďalej Ďuranová. Tento rok je navyše Európskym rokom kultúrneho dedičstva. Pri tejto príležitosti zorganizovala Rada Európy iniciatívu Aká multilingválna je vaša trieda/pracovisko. „Prostredníctvom tejto iniciatívy chce poukázať na realitu dnešnej mnohojazyčnej Európy a nájsť triedy či pracoviská, ktoré sú jazykovo ,najbohatšie',“ dodáva Ďuranová.

V Európskej únii je 24 úradných jazykov, približne 60 regionálnych jazykov a jazykov národnostných menšín a viac než 175 jazykov migrantov. Vo svete existuje 6– až 7-tisíc jazykov, z ktorých väčšina sa vyskytuje v Ázii a v Afrike. Aspoň polovica svetovej populácie je dvojjazyčná alebo viacjazyčná, t. j. ovláda alebo rozumie dvom alebo viacerým jazykom. Najčastejšie ovládaným cudzím jazykom v Európe je angličtina, ktorá však nie je najrozšírenejším jazykom v únii. Tým je podľa údajov Eurobarometra z roku 2012 nemčina, ktorá je rodnou rečou pre 16 percent obyvateľov. Druhé a tretie miesto obsadili taliančina a angličtina, ktoré sú materinčinou pre 13 percent Európanov. Taliansko a Veľká Británia však zároveň podľa tohto prieskumu patrili medzi krajiny, v ktorých veľká časť respondentov nehovorí ďalším cudzím jazykom – až 62 percent Talianov a 61 percent Britov v odpovedi uviedlo, že neovládajú žiadny ďalší cudzí jazyk. Podobne je na tom Portugalsko (61 percent) a rebríček vedie Maďarsko (65 percent).

Podľa rovnakého prieskumu vyše polovice Európanov ovláda aspoň jeden cudzí jazyk (54 percent). Slovensko si v tomto rebríčku vedie dobre, až 80 percent respondentov odpovedalo, že aspoň jeden cudzí jazyk ovláda na takej úrovni, aby v ňom dokázalo viesť konverzáciu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Európska komisia #Slovensko v Európskej únii
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk