Keď hrozí katastrofa, príde pomoc

, 28.11.2018 06:00
Koordinačné centrum
Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie v Bruseli. Autor:

Každý rok zachvátia Európu a mnohé miesta na celom svete ničivé lesné požiare, ktorým padnú za obeť tisícky hektárov lesa, zanechajú po sebe straty na ľudských životoch a materiálnu spúšť. Ak sú škody také rozsiahle, že krajina nedokáže vlastnými silami zvládnuť následky katastrofy, nastupuje mechanizmus civilnej ochrany EÚ, ktorý je zárukou rýchlej a účinnej pomoci.

Globálne otepľovanie so sebou prináša zvýšené riziko lesných požiarov, ktoré ohrozujú spoločenstvá a ekosystémy v celej Európe. Najohrozenejšie sú pritom krajiny južnej Európy ako Grécko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Chorvátsko a Portugalsko. Preto je vzájomná podpora naliehavejšia ako kedykoľvek predtým.

V roku 2017 bol mechanizmus vzájomnej pomoci pri lesných požiaroch v Európe aktivovaný 17-krát. Z toho 10-krát okamžitá pomoc smerovala do Portugalska, Talianska, Čiernej Hory, Francúzska a Albánska.

V júli 2017 lesné požiare zachvátili južné Taliansko, najmä regióny Sicília, Basilicata, Kampánia, Lazio a Kalábria. Niekoľko tisíc hektárov porastov zhorelo do tla. Taliansko 12. júla aktivovalo mechanizmus civilnej ochrany EÚ a požiadalo Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie EÚ v Bruseli, aby vyhlásilo mimoriadnu situáciu v celej Európskej únii a zabezpečilo tak koordinovanie pomoci. Francúzsko okamžite reagovalo a v priebehu niekoľkých hodín vyslalo do Talianska skupiny požiarnikov a hasiacich lietadiel. Služba riadenia núdzových situácií v rámci programu Copernicus zabezpečila údaje v reálnom čase, čo požiarnikom v teréne pomohlo spomaliť šírenie dravého živlu.

Mechanizmus civilnej ochrany EÚ vznikol v roku 2001, aby podporil spoluprácu medzi národnými orgánmi civilnej ochrany v celej Európe. Dnes združuje 28 členských štátov únie, ako aj Island, Čiernu Horu, Nórsko, Srbsko, bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko a Turecko. Operačnou centrálou mechanizmu je Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) v Bruseli. Nepretržite monitoruje kritické situácie a koordinuje zásahy v prípade krízy. Skupiny civilnej ochrany zúčastnených krajín sú v permanentnej pohotovosti, pripravené zasiahnuť v čo najkratšom čase, v rámci EÚ aj mimo nej.

Mechanizmus poskytuje núdzové komunikačné a monitorovacie prostriedky, ktoré sprostredkujú výmenu informácií v reálnom čase medzi zúčastnenými krajinami a ERCC. Zároveň umožňuje zúčastneným krajinám spojený výcvik ich tímov civilnej ochrany, čo zvyšuje efektivitu zásahov v prípade katastrofy.

Experti mechanizmu civilnej ochrany EÚ úzko spolupracujú so službou riadenia núdzových situácií v rámci programu Copernicus, ktorá zabezpečuje aktualizované satelitné informácie a mapy. Je to veľká pomoc pre požiarnikov v teréne. Uľahčuje im orientáciu v horiacom pekle a spoľahlivo ich nasmeruje na miesta, kde sa šíri oheň a kde treba okamžite zasiahnuť. V dôsledku narastajúceho počtu krízových situácií v poslednom období predstavila Európska komisia v novembri 2017 iniciatívu rescEU. Je to rad nových opatrení smerujúcich k zefektívneniu výkonnosti EÚ v oblasti civilnej obrany s cieľom pripraviť členské štáty tak, aby dokázali lepšie čeliť prírodným aj človekom spôsobeným katastrofám.

Slovák, čo zachraňuje ľudí po celom svete

Michal Miadok pracuje štyri roky v Koordinačnom centre pre reakcie na núdzové situácie v Bruseli. Ako službukonajúci dispečer je zodpovedný za koordináciu zásahov v núdzových situáciách. Jeho pracovisko je v pohotovosti 365 dní v roku 24 hodín denne. Michal bol v službe, keď Taliansko vyslalo naliehavú žiadosť o pomoc. Prijal ju, skoordinoval zásahy a postaral sa o to, aby pomoc dorazila v čo najkratšom čase. Ráno vyštartovali do postihnutej oblasti Talianska lietadlá z Francúzska.

Bežní ľudia málo vedia o tom, že v prípade prírodných katastrof majú členské štáty EÚ mechanizmus na pomoc postihnutým oblastiam. Ako funguje?

Ak dôjde k núdzovej situácii, napríklad prírodnej katastrofe, ktorú nedokáže zvládnuť zasiahnutá krajina sama, Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie v Bruseli zabezpečí pomoc od iných krajín EÚ. Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany slúži na pomoc v prípade veľkých katastrof. Aktivovať ho môže zasiahnutá krajina v Európe alebo inde vo svete. O pomoc však musí požiadať.

Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie nemá svoje vlastne prostriedky, opiera sa o zdroje civilnej ochrany 34 štátov, členských štátov EÚ a Írska, Čiernej Hory, Nórska, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Srbska a Turecka.

Je tento systém pomoci účinný?

Súčasný Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany umožňuje rýchlu a efektívnu pomoc, koordináciu a finančnú podporu transportu tímov civilnej ochrany a potrebnej techniky do postihnutej krajiny na pomoc zasiahnutej populácii.

Je založený na dobrovoľnom systéme a dodatočných kapacitách, ktoré môžu členské štáty ponúknuť inej krajine v núdzi. Skúsenosti nám ukázali, že potrebujeme ešte silnejší systém civilnej ochrany. Preto EÚ plánuje využiť vlastné zdroje ako protipožiarne lietadlá alebo vodné čerpadlá, s cieľom zlepšiť pripravenosť. Dúfame, že táto iniciatíva bude prijatá koncom tohto roka.

Ako rýchlo príde pomoc?

Rýchlosť pomoci záleží na konkrétnom prípade – o akú udalosť ide, aké je načasovanie žiadosti o pomoc, aké sú navrhnuté ponuky pomoci, aká je vzdialenosť od zasiahnutej oblasti a záleží aj na ďalších logistických aspektoch. Podľa našej skúsenosti pomoc môže byť pripravená na použitie v Európe do 12 hodín od vyslania žiadosti. Pri katastrofách napríklad v Ázií a Tichomorí sa pomoc Mechanizmu EÚ zmobilizovala rýchlo, ale potom musela čakať v najbližšom logistickom centre na povolenie na vstup.

Pracujete v Koordinačnom centre pre reakcie na núdzové situácie, ako vyzerá vaša práca? V akých prípadoch ste riadili medzinárodnú pomoc?

Som len jeden z 21 operačných pracovníkov v našom centre. Pracujeme na zmeny, 24 hodín, 7 dní v týždni, 365 dní v roku. Cez deň pracujeme traja, v noci dvaja.

Bol som v službe počas lesných požiarov, povodní, pri zemetraseniach, cunami, tropických cyklónoch, epidémiách ako ebola, environmentálnych katastrofách a ďalších typoch kríz. Súčasťou našej práce je neustále monitorovanie situácie na celom svete. Sledujeme médiá, používame sofistikované systémy včasného varovania, ale aj sociálne siete. Následne pomáhame s koordináciou pomoci postihnutej krajine a finančnou podporou transportu pomoci a modulov.

Napríklad?

Ako príklad môžem uviesť zemetrasenie. Ak k nemu dôjde kdekoľvek na svete, do troch minút dostaneme automatickú notifikáciu so základnými parametrami, ako sú magnitúdo, hĺbka, odhadovaný počet obyvateľov zasiahnutých určitým stupňom zemetrasenia a vzdialenosť k najbližším mestám, osídleným oblastiam.

Ak je po prvotnej rýchlej analýze zrejmé, že situácia je vážna, okamžite si vyžiadame podrobnejšiu vedeckú analýzu z Joint Research Centra. Zašleme správy všetkým krajinám v rámci európskeho mechanizmu civilnej ochrany, naviažeme kontakt s postihnutou krajinou a zároveň monitorujeme médiá a sociálne siete. Na podrobnú analýzu situácie v zasiahnutej oblasti použijeme aj satelitne snímky v rámci diaľkového snímania cez európsky program pre satelitné pozorovanie Zeme (Copernicus).

Každá krajina na svete môže aktivovať mechanizmus únie a požiadať o pomoc. Za aktiváciu mechanizmu nesú zodpovednosť národné orgány.

Zasahovali už niekde Slováci?

Slovensko od roku 2014 poskytlo pomoc 13-krát. Ako príklad môžem uviesť povodeň v Albánsku v roku 2017, konflikt v Iraku v roku 2016, povodne v bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko a utečenecká kríza v Grécku v roku 2016. Slovensko sa aktívne zúčastňuje medzinárodných cvičení v rámci Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany a pravidelne vysiela pracovníkov na tréningy.

Kedy by o pomoc žiadalo Slovensko?

Kedykoľvek, keď by boli preťažené vnútroštátne kapacity. Ak taká situácia nastane, Slovensko môže požiadať o pomoc a oficiálne aktivovať Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany. V minulosti Slovensko požiadalo o pomoc raz, vo februári 2012, počas extrémne nízkych teplôt.

Prečo túto prácu robíte? Čo to pre vás znamená?

Vo svojom jadre je táto práca pre mňa vyjadrením ľudskosti a solidarity prostredníctvom prevencie, pripravenosti a reakcií na katastrofy.

Kto sú vaši kolegovia? Pracuje v európskom mechanizme civilnej ochrany ešte viac ľudí zo Slovenska?

V Koordinačnom centre som jediný Slovák. Som súčasťou medzinárodného a dynamického tímu, kde je podporované a ocenené neustále vzdelávanie a zlepšovanie. Táto práca je pre mňa inšpiratívna a vysoko motivujúca. Našimi najbližšími spolupracovníkmi sú kolegovia a kolegyne z oblasti humanitárnej pomoci, na úrovni Generálneho riaditeľstva pre operácie v rámci civilnej ochrany a humanitárnej pomoci (DG ECHO).

Na medzinárodnej úrovni majú všetky členské štáty Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany aj väčšina ďalších krajín centrá ako to naše, len na národnej úrovni. Sú naším primárnym kontaktom.

Spolupracujeme s medzinárodnými organizáciami ako Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitosti (UN OCHA), Svetový potravinový program (World Food Programme – WFP), Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR, Migračné Informačné Centrum (IOM), EEAS a podobne.

Michal Miadok

Vyštudoval právo na UMB v Banskej Bystrici, následne LL.M. na Amsterdamskej univerzite. Po skončení školy pracoval na projektoch Vysokej školy sv. Alžbety a Trnavskej Univerzity v Keni, Burundi a na Haiti.

Pred štyri a pol rokmi dostal stáž na oddelení pre reakcie na krízové situácie a následne sa stal zamestnancom Koordinačného centra v Bruseli.

Má 36 rokov, je ženatý, má dvoch synov.

Autor: Zora Handzová

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovensko v Európskej únii
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk