Dezinformácie škodia, zhodujú sa ľudia. Čo urobí EÚ?

, 27.11.2018 07:00
svadba, pár, nevesta, ženích, EÚ, vlajka,...
Ilustračné foto Autor: ,

Falošné správy sú problém, ktorý občania Európskej únie vnímajú ako veľmi vážny. Vyplýva to z verejných konzultácií, ktoré spustila Európska komisia (EK). V období od 13. novembra 2017 do 23. februára 2018 sa do nich zapojilo 2 784 osôb a 202 organizácií a novinárov.

Hrozba pre demokraciu

Podľa zistení, ktoré Komisia zverejnila, majú respondenti na šírenie falošných správ a dezinformácií pomerne jasný pohľad. Uvádzajú, že je veľmi pravdepodobné, že to môže poškodiť spoločnosti najmä v oblastiach, ako sú politické vzťahy, imigrácia, menšiny a bezpečnosť. Prieskum verejnej mienky Eurobarometer ukázal, že až 83 percent Európanov si myslí, že falošné správy sú hrozbou pre demokraciu, 68 percent opýtaných tvrdí, že sa s nimi stretávajú minimálne raz týždenne.

Komisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Mariya Gabrielová v septembri privítala dohodu medzi on-line platformami a reklamným priemyslom o kódexe správania sa v súvislosti s bojom s dezinformáciami. Bol to prvý konkrétny výsledok, ktorý vyplýva z plánu, ktorý v apríli zverejnila EK.

"Je to dôležitý krok týkajúci sa problému, ktorý čoraz viac preniká všetkým a ohrozuje dôveru Európanov v demokratické procesy a a inštitúcie. Je to po prvý raz, čo sa tento priemysel dobrovoľne dohodol na vytvorení samoregulačných štandardov, aby po celom svete bojoval s dezinformáciami,“ uviedla vo vyhlásení Gabrielová.

Podľa eurokomisárky súčasťou boja s dezinformáciami bude väčšia transparentnosť politickej reklamy, odstraňovanie falošných internetových profilov a snaha, aby tí, čo šíria falošné správy, na nich nemohli zarábať. "Vítam to. Tieto kroky by mali viesť k rýchlemu a merateľnému zníženiu počtu dezinformácií v on-line priestore. Komisia bude dávať dôraz najmä na to, aby sa plán podarilo efektívne uviesť do praxe,“ pripomenula Gabrielová.

Veríme, čomu chceme

Už v máji budúceho roku sa budú konať voľby do Európskeho parlamentu. "Kódex správania by mal prispieť k transparentnej a dôveryhodnej on-line kampani pred hlasovaním na jar 2019. Zároveň by mal úplne rešpektovať európske základné princípy slobody vyjadrovania, slobody médií a pluralizmus. Je to v súlade s odporúčaniami komisie, ktoré prezentoval jej predseda Jean-Claude Juncker v prejave o stave EÚ,“ vysvetlila Gabrielová.

"Tí, ktorí chcú do volebného procesu zasiahnuť dezinformáciami, majú istú výhodu, čo sa týka odkazov, ktoré chcú šíriť,“ uviedol politológ Michael Bossetta z Kodanskej univerzity na nedávnej konferencii EuroPCom 2018, ktorá sa konala v Bruseli pod mottom Kampaň pre Európu. Expert však pripomína, že na základe dát z on-line priestoru vieme určiť, čo ľudí zaujíma. "Prečo EÚ nepoužíva sociálne médiá, aby lepšie chápala hodnoty, ktoré vyznávajú občania, a tak by sme ich mohli lepšie reprezentovať?“ pýta sa Bossetta.

Výkonný riaditeľ organizácie EU DisinfoLab Alexandre Alaphilippe na spomenutej konferencii uviedol, že aj šírenie dezinformácií je potrebné vnímať v širšom spoločenskom kontexte. "Tí, čo ich šíria, sa tiež učia z vlastných chýb. Ak ich pristihnú, tak si nabudúce dajú väčší pozor. Dezinformácie sú rôzne pre rozličné publiká. Netýkajú sa len politiky, ale aj vedy či sociálnych vecí. Je veľmi jednoduché manipulovať sociálne médiá. Prečo? Lebo sme ľudia a všetci skôr uveríme tomu, o čom si myslíme, že je to pravda, a nie tomu, čo je skutočné.“ povedal Alaphilippe.

"Vždy by sme sa mali sústrediť na zlepšenie toho, aby verejnosť chápala tieto procesy a dokázala čeliť šíreniu dezinformácií. Niektoré zručnosti, napríklad vedieť nájsť originálny zdroj fotografií na internete, sa dajú naučiť veľmi rýchlo. Aby sme to však urobili, potrebujeme na to veľa ľudí a času. Vo všeobecnosti musíme venovať pozornosť kultúrnej zmene spôsobu, akým ľudia využívajú internetové zdroje, aby sme sa sústredili na overovanie faktov,“ reagoval aj Ben Nimmo, bezpečnostný analytik z Atlantickej rady. "Netýka sa to len volieb.

Ide o to, aby sme sa bez ohľadu na okolnosti, mohli cítiť v on-line priestore bezpečne. Voľby sú citlivým momentom, ale keď sa sústredíme len na hlasovanie, riskujeme, že nám uniknú väčšie trendy,“ uviedol Nimmo.

Ako riešiť šírenie dezinformácií on-line

Autor: Foto: Shutterstock, Infografika: Pravda
  • Európska komisia pripravila akčný plán na boj so šírením a s vplyvom on-line dezinformácií v Európe.
  • Jeho súčasťou je ochrana európskych hodnôt a demokratických systémov.
  • Komisia navrhla pravidlá pre celú EÚ, čo sa týka šírenia dezinformácií, pre podporu nezávislých sietí ľudí, ktorí overujú fakty (fact-checkers), a nástrojov pre stimuly kvalitnej žurnalistiky.
  • Internet enormne narástol. Takmer 1,3 miliardy webových stránok umožňuje 3,7 miliardy užívateľom každodenne vymieňať si informácie, obchodovať a komunikovať bezprecedentnou intenzitou.
  • On-line manipulácie a dezinformácie boli použité minimálne v 18 krajinách pri voľbách v posledných rokoch, ako uvádza správa Sloboda internetu organizácie Freedom House.
  • Dezinformácie sú dlhodobo existujúci fenomén. On-line prostredie prinieslo mnoho výhod, umožnilo však tiež tvorbu, šírenie a podporu falošných informácií.
  • Podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer si až 83 percent Európanov myslí, že falošné správy sú hrozbou pre demokraciu, až 68 percent Európanov tvrdí, že sa stretávajú s falošnými správami minimálne raz týždenne.
  • V septembri 2015 vytvorila Európska služba pre vonkajšiu činnosť pracovnú skupinu EÚ East StartCom. Tá odvtedy poukázala na viac ako 4 400 príkladov prokremeľských dezinformácií, ktoré idú proti verejne známym faktom, šíria sa v mnohých jazykoch a každodenne sa opakujú.

Možná cenzúra?

"Štáty EÚ by nemali, takpovediac, vylievať s vodou z vaničky aj dieťa. Namiesto toho, aby zakazovali šírenie falošných správ prostredníctvom regulácií, krajiny by mali podporovať slobodu médií, investigatívnu žurnalistiku či vzdelávanie v oblasti mediálnej gramotnosti. Najmä preto, lebo sme svedkami rozšírenia nedôvery k tradičným médiám,“ uviedla zase zahraničnopolitická analytička Edit Zgutová, ktorá pôsobí vo Varšave.

Tieto kroky by mali viesť k rýchlemu a merateľnému zníženiu počtu dezinformácií v on-line priestore.
Mariya Gabrielová, komisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť

Podľa expertky to medzi občanmi krajín visegrádskej štvorky ukázal aj prieskum Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI). "Zákaz falošných správ by bol výrazne kontraproduktívny, pretože by mohol otvoriť priestor na cenzúru. Vlády by ho mohli použiť proti médiám, ktoré sa im nepáčia, a znemožniť im fungovanie tým, že by ich označili za šíriteľov falošných správ,“ varuje Zgutová.

Maďarská odborníčka tvrdí, že sa nedostatočne sústredíme na mediálnu gramotnosť, ale to nie je len výzva pre vzdelávacie systémy, ale prejavuje sa to aj v politických kruhoch. "Je to výrazný problém v Maďarsku a prejavuje sa tiež v Poľsku. Iniciatívy ako checkológia (z fact-checking – overovanie faktov, poz. red.) je skvelý model, ktorý pomáha študentom identifikovať falošné správy. Zároveň pomáha učiteľom vzdelávať žiakov nielen tým, že sa učia rozlišovať medzi politickou propagandou, komentármi, falošnými a skutočnými správami, ale aj tak, že študenti vidia, ako používať zdroje a čo znamenajú pojmy novinárska etika a transparentnosť,“ povedala Zgutová. "EÚ by mala do problému aj viac investovať. Napríklad pracovná skupina East StratCom, ktorá sa zaoberá odhaľovaním dezinformácií má stále obmedzený rozpočet a nedostatok ľudí. Doteraz ju nefinancovali z rozpočtu Únie, ale prostredníctvom členských štátov,“ uviedla expertka.

Zložitý problém

Zložitosť problému si uvedomuje aj komisia. Boj s dezinformáciu musí byť podľa nej postavený na štyroch princípoch.

Transparentnosti, aby mali občania jasnú informáciu o spravodajských zdrojoch a ich financovaní. Rozmanitosti informácií, ktorá v on-line a off-line svete prispieva ku kritickej debate a vytváraní informovaných úsudkov. Dôveryhodnosti informácií, ktorá musí byť pre ľudí jednoznačne pochopiteľná. A inklúzie, pretože bez toho, aby sa na riešení podieľali všetky zúčastnené strany, sa nedá dosiahnuť dlhodobé a udržateľné riešenie.

Komisia pripomína, že používanie pojmu falošné správy (fake news) je zjednodušením zložitého problému šírenia dezinformácií. Podľa EK sa tie dajú definovať ako úmyselné vytvorenie a šírenie falošných informácií, s cieľom ovplyvniť verejnú mienku alebo zastrieť pravdu. Dezinformácie nezahŕňajú novinárske chyby, satiru alebo paródie. Falošné správy a on-line dezinformácie ako také nie sú nelegálne, takže ich pôsobenie neriešia žiadne zákony alebo regulácie, hoci niektoré členské štáty sa snažia nájsť legislatívne riešenie toho, čo s nimi.

EK by však chcela nájsť spoločný európsky prístup. Cieľom je, aby sa nedrobili snahy jednotlivých krajín, pretože šírenie dezinformácií je cezhraničný problém. Komisia tvrdí, že výzva, ktorej EÚ čelí, spočíva v tom, ako nájsť efektívne a vyvážené riešenia v boji s falošnými správami a on-line informáciami bez narušenia slobody vyjadrovania, základných práv a hodnôt, ktoré si vážia všetci Európania. V decembri predstaví EK pokrok v tejto oblastí vyplývajúci už zo zverejneného plánu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovensko v Európskej únii
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk