Nástroj 1: Voľby do Európskeho parlamentu
Voľby do Európskeho parlamentu (EP) sú základný nástroj, ktorým rozhodujeme o tom, kam by sa mala EÚ posunúť.
Keď si kupujete auto alebo telefón, zvažujete za a proti. Europoslanci rozhodujú o rozpočte EÚ alebo o právnych predpisoch, ktoré musia dodržiavať všetky členské štáty. Voľby do Európskeho parlamentu však vnímame ako niečo vzdialené.
Najbližšie voľby do EP budú v máji 2019. Ľudia, ktorých si zvolíme, budú reprezentovať Slovensko ďalších päť rokov.
Pri výbere zástupcov Slovenska sa nespoliehajte len na prázdne frázy. Stačí si položiť jednoduché otázky:
- Do akej miery nám hovoria politici pravdu?
- Ako plnia svoje predvolebné sľuby?
- Robia naozaj to, kvôli čomu sme ich do europarlamentu zvolili?
Nástroj 2: Európska iniciatíva občanov
Občania EÚ majú právo priamo sa podieľať na formovaní európskej politiky. Prostredníctvom Európskej iniciatívy občanov vyzvú Európsku komisiu, aby v určitej veci predložila legislatívny návrh. Stačí, ak danú iniciatívu podporí milión ľudí – teda 1/500 všetkých obyvateľov EÚ aspoň zo siedmich členských štátov.
Európska komisia sa ňou musí zaoberať a navrhnúť legislatívne riešenie. Sociálne siete využívame denne, prečo teda neosloviť Európanov z ostatných krajín napríklad s návrhom na prísnejšiu ochranu lesov? V minulosti už takto uspeli viaceré občianske iniciatívy. Napríklad ochrana vody ako ľudského práva. Európske iniciatívy môžete sami vytvárať alebo podporiť už existujúce na webovej adrese http://ec.europa.eu/…-initiative/
Nástroj 3: Tlak verejnej mienky
Na máločo reagujú politici tak citlivo ako na tlak verejnej mienky.
Volených zástupcov by sme po voľbách mali kontrolovať a konfrontovať. Koordinovaný a verejne vyjadrený nesúhlas dokáže skutočné divy, čo môžeme vidieť aj na viacerých politických scénach v Európe.
Ak od europoslancov alebo od našej vlády očakávame zastupovanie našich vlastných záujmov, musíme ich vedieť vyjadriť a požadovať ich splnenie.
Väčšina politikov je na sociálnych sieťach, a keďže sú verejnými osobami, zohnať na nich kontakt nepredstavuje problém. Niet väčšej motivácie pre voleného zástupcu, ako keď vie, že o jeho činnosť sa verejnosť aktívne zaujíma a vie byť kritická.
Nástroj 4: Európske inštitúcie
Neviete, na koho v EÚ sa dá v konkrétnej situácii obrátiť? Služba Europe Direct vám s tým pomôže (podávaním podnetov sa však nezaoberá).
Volajte na bezplatné číslo 00 800 6789 1011.
Európsky ombudsman Obráťte sa naňho, pokiaľ sa vám zdá, že postup zo strany inštitúcií alebo orgánov EÚ bol voči vám nesprávny.
SOLVIT Obráťte sa naň v prípade, že sa pri podnikaní stretnete v niektorej z členských krajín s prekážkami či neférovým prístupom.
Konzultácie Európska komisia pravidelne publikuje verejné konzultácie o svojich plánovaných iniciatívach, v ktorých môže každý Európan vyjadriť svoj názor.
Dialógy s občanmi Vyvíjať tlak na Európsku komisiu sa dá aj počas diskusií s občanmi, ktoré sa organizujú v mestách po celej EÚ.
Pripomienky aj v slovenčine Svoju sťažnosť môžete adresovať inštitúciám a poradným orgánom v niektorom z 24 úradných jazykov, pričom máte právo na odpoveď v tom istom jazyku. To všetko pomocou kontaktného formulára aj v slovenčine.
Európsky súd pre ľudské práva Nie každý vie, že ESLP nie je inštitúciou EÚ. Spadá pod Radu Európy a jeho sídlo je v Štrasburgu. Obrátiť sa naň môžete v prípade, že boli porušené vaše základné práva a na vnútroštátnej úrovni ste vyčerpali všetky prostriedky nápravy.
Nástroj 5: Biela kniha – diskusia o budúcnosti EÚ
Európska komisia tento rok predstavila Bielu knihu, ktorá otvára diskusiu o možných cestách budúcnosti Európskej únie.
Ponúka päť scenárov vývoja únie 27 členských štátov (bez Veľkej Británie) do roku 2025.
Je na nás, či budeme spoluvytvárať budúcnosť najväčšieho hospodárskeho bloku na svete a pre čo sa rozhodneme. Debata o budúcnosti Európy pokračuje. Každý názor sa ráta. Aj ten váš.
Ako sa v Európskej únii rodí rozhodnutie
1) Vedúci predstavitelia jednotlivých krajín spoločne preberajú víziu Európy
Premiéri a ministri členských štátov sa pravidelne stretávajú v rade a definujú smerovanie spoločných európskych záležitostí.
Jednotlivé štáty na stretnutiach zastupuje premiér (Európska rada), prípadne minister (Rada EÚ) podľa oblasti politiky, o ktorej sa má diskutovať.
Rada v zložení najvyšších predstaviteľov sa stretáva najmenej štyrikrát ročne, podľa potreby aj častejšie.
Každá krajina vykonáva polročne rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie. Slovensko jej predsedalo v druhej polovici roka 2016.
2) Európska komisia následne navrhne konkrétne možnosti riešenia
Úlohou Európskej komisie je navrhnúť do praktických detailov riešenia pre oblasti, na ktorých sa politicky dohodla rada.
Európsku komisiu vedie tím komisárov, po jednom z každej členskej krajiny. Aj Slovensko má v EK svojho komisára a okrem neho tam pracuje 400 ďalších Slovákov.
Odborníci Európskej komisie vypracúvajú prieskumy, overujú jednotlivé scenáre a pripravujú návrhy.
Návrhy komisie následne schvaľuje rada a Európsky parlament. Až potom sa od členských štátov môže vyžadovať zavedenie prijatých rozhodnutí.
3) Napokon o riešeniach hlasuje rada a Európsky parlament
Rada a Európsky parlament hlasujú, či sa má navrhované riešenie dostať do praxe a v akej forme.
Rada sa stretne v zložení ministrov zodpovedajúcich za danú otázku a zároveň s radou návrh skúma a hlasuje o ňom aj Európsky parlament.
V Európskom parlamente pracuje 751 poslancov, ktorí sú volení priamo.
Slovensko v Európskom parlamente zastupuje 13 poslancov, proporčne podľa počtu občanov v rámci EÚ.
