- Kedy Británia prestane byť členom EÚ?
Podľa stredoeurópskeho času to bude o polnoci z 29. na 30. marca. Termín bol stanovený podľa dátumu, keď Británia podala v Bruseli žiadosť o odchod z EÚ a následne začala plynúť dvojročná lehota, počas ktorej sa EÚ a Británia mali dohodnúť na podmienkach brexitu a dohodách o nových vzťahoch. Keďže o dohodách o nových vzťahoch sa ešte ani nezačalo poriadne vyjednávať, EÚ súhlasila so žiadosťou Británie o zavedenie tzv. prechodného obdobia, keď Británia zostane ešte akoby členom EÚ.
- Dá sa brexit odložiť?
Teoreticky áno. Ale Británia by o to musela požiadať a zároveň by s tým muselo súhlasiť všetkých 27 zostávajúcich členských štátov.
- Čo znamená prechodné obdobie a ako dlho bude trvať?
Prechodné obdobie má trvať do konca roka 2020. Ak sa do júla 2020 nepodarí uzavrieť dohody o nových vzťahoch, prechodné obdobie bude možné jednorazovo predĺžiť o rok alebo dva, teda do konca roku 2022. Pre bežných občanov sa počas tohto obdobia takmer nič nezmení, hranice sa neuzavrú a tovary budú prúdiť medzi EÚ a Britániou tak ako doteraz. V Británii zostanú platiť pravidlá EÚ, ale nebude o nich už rozhodovať. Británia totiž už nebude členským štátom, preto nebude hlasovať o nových pravidlách, ktoré bude prijímať EÚ.
- Čo by sa stalo v prípade brexitu bez dohody?
Odporcovia brexitu v Británii to označujú ako pád z útesu. V deň D a nasledujúce pracovné dni by zrejme nastal najmä pri cestách z Británie a do Británie chaos. Závisí od toho, nakoľko by sa Británia a ostatné štáty EÚ na túto situáciu pripravili a v zrýchlenom konaní prijali patričné opatrenia. Na takýto scenár sa chystá Brusel i jednotlivé krajiny. Brusel napríklad pre istotu pripravuje návrh na recipročný bezvízový styk. Ak dohoda nebude, Británia zo dňa na deň prestane byť súčasťou colnej únie a jednotného trhu EÚ. To by znamenalo zavedenie kontrol na hraniciach, v prístavoch aj na letiskách. Na export a dovoz tovarov by sa vzťahovali clá podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie. Poškodilo by to úniu, ale ešte viac Britániu, ktorá je menším trhom ako EÚ. Aj preto majú obe strany záujem vyjednať novú obchodnú dohodu.
- Aký bude ďalší postup pri schvaľovaní dohody?
O dohode a politickom vyhlásení k budúcim vzťahom bude teraz rozhodovať britský parlament. Hlasovať by mal o dva týždne, ešte pred plánovaným summitom EÚ, ktorý bude 13. – 14. decembra. Ak britský parlament dohodu odobrí, dohoda bude na summite podpísaná a pôjde na ratifikáciu. Na ratifikáciu treba súhlas 20 krajín, v ktorých žije viac ako 65 percent obyvateľstva EÚ, ale aj súhlas Európskeho parlamentu.
- Čo sa stane, ak britský parlament dohodu odmietne?
Ďalší postup bude závisieť od premiérky Theresy Mayovej. Tá odmietla, že v takom prípade podá demisiu. V Británii sa však špekuluje o predčasných voľbách a čoraz častejšie sa spomína aj tlak na vyhlásenie nového referenda, ktoré Mayová odmieta. Premiérka sa zrejme na decembrovom summite ešte pokúsi vyjednať od EÚ nejaké ústupky. Brusel však dáva najavo, že na ďalšie vyjednávanie už nie je priestor. Navyše do brexitu naozaj zostáva len málo času.
- Čo bol najväčší problém pri vyjednávaní dohody?
Mantinely, ktoré si stanovila EÚ a Británia. Tie zostali aj v politickej deklarácii o budúcich vzťahoch. Stúpenci brexitu za každú cenu trvajú na tom, že Británia nebude súčasťou colnej únie a jednotného trhu, pretože odmieta voľný pohyb ľudí z EÚ. EÚ zas jednoznačne trvá na tom, že nepoškodí integritu svojho trhu a jeho štyri základné slobody – voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu, ale aj ľudí. Princíp, z ktorého pri vyjednávaní vychádza EÚ, je ten, že ak chce Británia využívať výhody spoločného trhu, musí dodržiavať jeho základné pravidlá. Tento princíp uplatňuje aj pri iných európskych štátoch, ktoré nie sú členmi EÚ, napríklad Nórsku.