Mayovej kabinet schválil dohodu o brexite, dá jej zelenú aj parlament?

Po mesiacoch ťažkých vyjednávaní medzi EÚ a Britániou je dohoda o brexite na dosah. Britská vláda schválila návrh dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Donald Tusk má vo štvrtok skoro ráno oznámiť termín mimoriadneho summitu o brexite.

14.11.2018 15:06 , aktualizované: 22:58
theresa mayová Foto: ,
Britská premiérka Theresa Mayová.
debata (3)

Po zasadnutí svojho kabinetu to v stredu večer oznámila premiérka Theresa Mayová, ktorá dohodu označila za najlepšiu, akú bolo možné vyrokovať.

„Kolektívnym rozhodnutím kabinetu bolo, že vláda má podporiť návrh dohody o odchode (Británia z EÚ),“ uviedla Mayová večer pred svojím sídlom v Downing Street 10.

Prijatie dohody s Európskou úniou je podľa Mayovej „v národnom záujme“ a obsah pripravenej dohody spĺňa „sľub referenda“ z júna 2016, v ktorom si Briti odhlasovali odchod z európskeho bloku. „Toto rozhodnutie chráni pracovné miesta a úniu,“ uviedla ďalej Mayová s odkazom na úniu štyroch krajín Spojeného kráľovstva: Anglicka, Walesu, Škótska a Severného Írska.

V krátkom prejave dala premiérka jasne najavo, že existovali len dve alternatívy: „Vybudovať budúcnosť pre našu krajinu alebo sa vrátiť na začiatok a nesplniť sľub referenda.“

„Pevne verím, hlavou aj srdcom, že toto rozhodnutie je v najlepšom záujme celého Spojeného kráľovstva,“ zakončila príhovor premiérka.

Podpora v parlamente nie je istá

Priznala tiež, že toto rozhodnutie jej vlády bude predmetom dôkladného skúmania, preto najbližšie dni budú „ťažké“.

Už vo štvrtok predstúpi Mayová s vyhlásením k záležitosti v britskom parlamente, kde sa voči návrhu dohody formuje odpor bez ohľadu na politickú príslušnosť poslancov, približuje agentúra DPA. Či si tak vláda dokáže zaistiť pre návrh parlamentnú väčšinu, nie je jasné.

Odvolávanie začiatkom decembra?

Viaceré britské médiá s odvolaním sa na zdroje z Mayovej Konzervatívnej strany priniesli dohady o možnom hlasovaní o nedôvere Mayovej. Na takýto krok by boli potrebné listy 48 poslancov strany, v ktorých by oznámili, že premiérku už nepodporujú. Pozorovatelia však nepovažujú za pravdepodobné, že by Mayová hlasovanie o nedôvere „neprežila“, píše ďalej DPA.

Hlasovanie v britskom parlamente sa bude môcť konať zrejme začiatkom decembra po tom, ako návrh dohody oficiálne odsúhlasia aj šéfovia vlád zvyšných 27 členských štátov EÚ na mimoriadnom summite o brexite, ktorý sa očakáva 25. novembra.

Výsledok rokovaní v Londýne sa očakával s napätím. Nakoľko britská vláda návrh dohody odobrila, zmluva stanovujúca podmienky brexitu by sa mohla uzavrieť na mimoriadnom summite EÚ v nedeľu 25. novembra. Následne by sa začal zložitý proces ratifikácie, ktorý treba stihnúť do dňa odchodu Británie z EÚ – 29. marca.

Tusk ohlási dátum mimoriadneho summitu

Predseda Európskej rady Donald Tusk oznámil, že vo štvrtok ráno sa v skorých hodinách stretne s hlavným vyjednávačom EÚ pre brexit Michelom Barnierom a následne oznámi dátum konania mimoriadneho summitu EÚ o brexite.

K stretnutiu s Barnierom by malo prísť ešte pred 07.00 h miestneho času. O 07.10 h plánuje Tusk tlačovú besedu s novinármi akreditovanými v Bruseli.

Podľa viacerých diplomatických zdrojov by sa mimoriadny summit o brexite mohol konať v nedeľu 25. novembra v Bruseli.

Rokovanie sa naťahovalo

Špekulovalo sa ale aj o tom, že rokovanie v Londýne sa napokon môže skončiť rozpadom vlády. Britská premiérka Theresa Mayová totiž nemá istotu, či pre dohodnutý návrh zmluvy nájde podporu aj v parlamente. V rámci vlastnej Konzervatívnej strany čelí pre svoj ponúkaný kompromis kritike tábora stúpencov brexitu a tvrdého rozchodu s EÚ, ale aj tábora odporcov brexitu.

Podľa pôvodných informácií BBC mala premiérka Mayová pred médiá predstúpiť zhruba po troch hodinách rokovaní okolo 18:00. Podľa informácií britských médií sa ale debata pretiahla až o vyše dve hodiny. Na výsledok rokovaní v Londýne čakali veľvyslanci zvyšných 27 krajín EÚ, ktorí rokovali v Bruseli.

Barnier: Dohoda zabránila režimu „tvrdej“ írskej hranice

Hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier sa v stredu večer poďakoval obom vyjednávacím tímom za ich náročnú prácu. Urobil tak počas tlačovej konferencie v Bruseli.

Barnier na úvod svojho vystúpenia oznámil, že politická dohoda o brexite zabráni vzniku „tvrdej hranice“ medzi Írskom a britskou provinciou Severné Írsko. Návrat k režimu tvrdej hranice si neželá ani jedna z vyjednávacích strán.

„Táto dohoda je rozhodujúcim a kľúčovým krokom pri uzatváraní rokovaní,“ poznamenal Barnier pred novinármi a spresnil, že rokovania sa konali v súlade s mandátmi oboch strán.

Podľa jeho slov návrh dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ obsahuje 185 článkov, 3 dodatkové protokoly a viacero príloh. „Je to veľmi špecifický a podrobný dokument a odporúčam všetkým, aby si ho pozorne prečítali,“ uviedol.

Prechodné obdobie do konca roka 2020

Barnier zároveň dodal, že práva občanov „boli vždy našou spoločnou prioritou“, a to sa týka tak občanov členských krajín EÚ v Spojenom kráľovstve, ako aj britských občanov žijúcich v krajinách Únie. „Všetci títo ľudia budú môcť aj naďalej pokračovať vo svojich životoch ako doteraz – žiť tam, študovať a byť so svojimi rodinami počas celého svojho života,“ vysvetlil.

Vyjednávač EÚ potvrdil, že dohoda umožní prechodné obdobie po brexite od apríla 2019 do konca decembra 2020. Počas tohto obdobia budú obe strany rešpektovať súčasnú situáciu v súvislosti s politikou EÚ, s platnou colnou úniou a so všetkými právami, ktoré s ňou súvisia.

„To umožní najmä malým podnikom lepšia sa pripraviť a prispôsobiť sa zmenám,“ podotkol Barnier. A dodal, že tranzitné obdobie bude možné raz predĺžiť, a to na základe dohody oboch strán.

Stúpenci brexitu na čele s bývalým šéfom diplomacie Borisom Johnsonom ešte pred rokovaním britskej vlády vyzvali ministrov, aby návrh odmietli. Návrh rozvodovej zmluvy označili za zradu a kapituláciu Británie pred EÚ. „Po prvý raz za tisíc rokov nebude môcť parlament hovoriť do zákonov, ktoré vládnu tejto krajine,“ vyhlásil bývalý šéf diplomacie Boris Johnson, ktorý v referende pred vyše dvoma rokmi viedol kampaň za brexit. Podľa zdrojov britského denníka Daily Telegraph dvaja ministri sa chystali dnes podať demisiu.

Točia sa okolo írskej hranice

Rozvodová zmluva sa týka viacerých oblastí – najťažšie vyjednávania sa viedli o postavení občanov EÚ v Británii po brexite a recipročne občanov Británie v štátoch EÚ, ale aj o vyrovnaní finančných záväzkov Británie voči EÚ.

Najväčší problém však vznikol pri otázke budúceho hraničného režimu medzi Írskom (členským štátom EÚ) a Severným Írskom (súčasť Spojeného kráľovstva). Opätovné zavedenie hraničných kontrol na ostrove si neželá ani Dublin, ani Londýn. Británia a EÚ sa však dlho nevedeli dohodnúť na tom, ako tomu predísť. Mayová totiž na rozčarovanie odporcov brexitu vo svojom pláne odmietla zotrvanie Británie v colnej únii a jednotnom trhu EÚ.

V uplynulých dňoch sa vyjednávania sústredili najmä na írsku hranicu a návrh EÚ na zavedenie tzv. poistky resp. záložného plánu pre prípad, že Británia sa s EÚ nedohodne na nových obchodných vzťahoch, ktoré by vytvoreniu hranice zabránili. EÚ navrhovala, aby Severné Írsko zostalo súčasťou colnej únie, čo bolo pre Britániu neprijateľné.

Podľa špekulácií britských médií sa vyjednávači napokon dohodli, že poistka by znamenala zachovanie celej Británie a Severného Írska v colnej únii, pričom Severné Írsko by bolo s EÚ ešte viac prepojené pravidlami jednotného trhu EÚ. Británia má zároveň dodržiavať pravidlá EÚ o konkurencii, štátnej pomoci alebo ochrane životného prostredia.

Mayová staví na „poistkovú“ rétoriku

Takéto riešenie sa ale nemusí pozdávať radikálnej severoírskej Demokratickej unionistickej strane (DUP), od ktorej podpory závisí menšinová vláda Mayovej. „Z toho, čo sme videli a počuli, nemáme dojem, že je to najlepšia možná dohoda,“ povedal pre BBC šéf poslaneckého klubu strany Jeffrey Donaldson. Nespokojná je ale aj Škótska národná strana – Škótsko žiada čo najužšie prepojenie s EÚ, teda aspoň také, ako by malo Severné Írsko.

Bývalý britský premiér Tony Blair, odporca brexitu, ktorý sa usiluje o vypísanie nového referenda, včera tiež naznačil, že návrh dohody neuspokojí odporcov ani stúpencov brexitu. Ako povedal pre BBC je iróniou odísť z politických štruktúr EÚ, ale zostať v ekonomických. Británia má podľa neho v tejto situácii na výber medzi Mayovej „nezmyselným brexitom“ a „bolestivým“ odchodom bez dohody.

Záložný plán má fungovať po skončení prechodného obdobia po brexite, ktoré má trvať do konca roka 2020. Poistka ale mala byť podľa plánov Londýna dočasná, čo však odmietlo Írsko. Írsky premiér Leo Varadkar podľa denníka Guardian včera naznačil, že Mayová nedosiahla ústupky, ktoré chcela. „Poistka nemôže mať dátum vypršania platnosti a ani jedna strana ju nemôže jednostranne vypovedať,“ vyhlásil Varadkar v írskom parlamente.

Podľa denníka Financial Times sa Mayová bude snažiť presvedčiť, že táto časť návrhu dohody je len poistkou, ktorá ani nemusí byť zavedená, ak počas prechodného obdobia dôjde k dohode o lepšom riešení. V skutočnosti, aj na základe komplikácií pri vyjednávaní rozvodovej zmluvy, málokto čaká, že za necelé dva roky dôjde k lepšej dohode. Neistota, či EÚ a Britániu nečaká tvrdý brexit bez dohody, stále trvá.

Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Veľká Británia #Brexit #Theresa Mayová