Európa, ktorá chráni. Aj vlastné voľby

, 31.10.2018 13:00
európsky parlament,
Ilustračné foto. Autor:

Svet sa zmenil a Európska únia sa na to musí pripraviť. Demokratické procesy čelia záplave populizmu a dezinformácií, ktoré neraz šíria aj cudzie mocnosti. Tento problém určite neobíde ani budúcoročné májové voľby do Európskeho parlamentu (EP).

Zmena bezpečnostného prostredia

"V porovnaní s rokom 2014 sa budú konať vo veľmi odlišnom politickom a právnom prostredí. Všetci aktéri zapojení do volieb, predovšetkým orgány členských štátov a politické strany, musia prevziať osobitnú zodpovednosť za ochranu demokratického procesu pred zasahovaním a nezákonnou manipuláciou zo zahraničia,“ uvádza Európska komisia (EK).

Zároveň má odpoveď EÚ na dnešné výzvy aj širší rozmer. Odráža sa to v budovaní projektu bezpečnostnej únie, ktorý má pod heslom Európa, ktorá chráni, na starosti britský eurokomisár Julian King.

Na pomoc členským štátom pri zvyšovaní bezpečnosti v Únii Komisia vyčlenila na roky 2018 až 2019 70 miliónov eur v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF). Na riešenie radikalizácie ide päť miliónov. Takmer 10 miliónov zase na boj proti chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým hrozbám, na obmedzenie prístupu k doma vyrobeným výbušninám a ochranu verejných priestorov a kritickej infraštruktúry.

„Európa čelí takým hrozbám ako nikdy predtým. Od použitia chemických zbraní v našich uliciach až po štátom sponzorované kybernetické útoky. Teraz je čas sústrediť sily na dokončenie práce v oblasti bezpečnostnej únie. V prípade terorizmu, kybernetických hrozieb a hrozieb, ktoré umožňujú počítače v priestore, kde sa online svet stretáva s reálnym, ako aj v prípade potláčania organizovanej trestnej činnosti sme silnejší, ak postupujeme spoločne,“ vyhlásil nedávno King pri hodnotení pokroku v oblasti bezpečnostnej únie. "Nemáme veľa času. Inštitúcie EÚ a naše členské štáty musia prevziať zodpovednosť za splnenie a realizáciu tejto životne dôležitej práce,“ pripomína eurokomisár.

King spomenul chemické zbrane a kybernetické útoky. V britskom Salisbury 4. marca otrávili nervovoparalytickou látkou novičok bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliu. Obaja prežili, jed však neskôr náhodou zabil Britku Dawn Sturgessovú. Londýn predložil dôkazy o tom, že za operáciou stála ruská vojenská tajná služba.

Moskva všetky obvinenia odmieta. Rovnako tvrdí, že nemá nič spoločné s kybernetickým útokom na Organizáciu pre zákaz chemických zbraní (OPCW) v Haagu. Holandsko za to vyhostilo štyroch ruských agentov. Len nedávno kybernetickému útoku čelilo aj slovenské ministerstvo zahraničných veci. Kto za ním stál, zatiaľ nie je jasné. Premiér Peter Pellegrini však vyhlásil, že útok prišiel od veľkých mocností.

Politická diskusia

Takéto prípady, ale aj zasahovanie Moskvy do amerických prezidentských volieb v roku 2016, téma migrácie či vojny na Ukrajine, neprestajne sprevádzajú dezinformačné kampane. Nie je to však téma, ktorá sa týka len Ruska. Aj ďalšie zahraničné mocnosti, najmä Čína, majú záujem, aby v globálnom informačnom prostredí presadzovali svoje záujmy. Rovnako je potrebné riešiť problém radikalizácie rôznych extrémistov, ktorá tiež ohrozuje bezpečnosť občanov EÚ.

„Spolu s právnym štátom a základnými právami je demokracia nedeliteľnou súčasťou našej identity a definuje našu Úniu. Nesmieme byť naivní. Sú takí, ktorí chcú narušiť európske voľby a majú na to sofistikované nástroje. Musíme preto naliehavo spolupracovať na posilnení našej demokratickej odolnosti,“ pripomína prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans.

EK pripomína, že tu už máme situácie, keď sa ukázali riziká v prípade, že sú občania cieľom masových online dezinformačných kampaní, ktoré sú zamerané na diskreditáciu a narušenie legitimity volieb. Vyzerá to tak, že boli nezákonne zneužité aj osobné údaje ľudí. Komisia vníma útoky na volebnú infraštruktúru a informačné systémy na organizáciu kampane ako hybridné hrozby, na ktoré treba nájsť riešenie.

Igor Merheim-Eyre z Medzinárodného republikánskeho inštitútu sa zaoberá problémom dezinformačných kampaní a pri hľadaní riešení spolupracuje s inštitúciami únie. Podľa neho stojí EÚ pred veľmi vážnou výzvou.

"Nebude jednoduché z technického hľadiska zabezpečiť voľby na európskej úrovni. Každá krajina má iné pravidlá a infraštruktúru. Bude veľmi zložité to zosúladiť. Nebude tiež stačiť, že ľuďom predstavíme fakty, a tým vyriešime problém dezinformácií a falošných správ,“ pripomína Merheim-Eyre. "Okrem toho vysvetľovať Úniu ani nie je v jej kompetencii. Mali by to robiť členské štáty. Lenže na tejto úrovni sme svedkami politických záujmov ľudí, ktorí budú EÚ radšej len kritizovať. Môžeme riešiť technické otázky zabezpečenia volieb. Ale potrebujeme tiež zodpovedných politických lídrov, čo sa v dnešnej dobe zdá takmer ako ilúzia. O Únii by sme mali viesť otvorenú debatu. Zároveň však EÚ nemôžeme iba očierňovať za veci, za ktoré v mnohých prípadoch ani nemôže,“ dodáva expert.

Bezpečnostné priority

Európska komisia (EK) predložila v októbri správu o pokroku v oblasti účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie. Vyzvala Európsky parlament a Radu EÚ, aby sa urýchlene dohodli na schválení prioritných bezpečnostných iniciatív. Podľa EK sa už síce podarilo presadiť mnoho jej legislatívnych návrhov, pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019 však treba čo najrýchlejšie dokončiť ešte veľa dôležitých iniciatív. Tie sa týkajú ochrany Európanov na internete, interoperability informačných systémov EÚ, boja proti cezhraničnej trestnej činnosti a posilnenia hraníc EÚ.

Ako zabezpečiť voľby do Európskeho parlamentu

Európska komisia predložila v septembri súbor opatrení:
  • odporúčanie o sieťach pre spoluprácu pri voľbách, transparentnosti na internete, ochrane pred kybernetickými bezpečnostnými incidentmi a boji proti dezinformačným kampaniam
  • EK odporúča väčšiu transparentnosť politickej reklamy na internete
  • vnútroštátne orgány, politické strany a médiá by tiež mali prijať opatrenia na ochranu svojich sieťových a informačných systémov pred kybernetickými hrozbami
  • usmernenie o uplatňovaní právnych predpisov EÚ o ochrane údajov
  • legislatívnu zmenu sprísňujúcu pravidlá financovania európskych politických strán
  • nariadenie zamerané na združovanie zdrojov a odborných poznatkov v oblasti kybernetickobez­pečnostných technológií

Seriál pripravujeme v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie v SR.


Súťaž Pravdy a Zastúpenia EÚ o 30 eur a darčekový balíček - 17. kolo

Denník Pravda a Zastúpenie Európskej komisie pripravili súťaž

Chcete vyhrať 30 € a darčekový balíček?
(Batoh, kuchárska kniha Ako varí Európa, USB kľúč, držiak na selfie, číselný zámok, pero, brožúrka Európske dedičstvo, puzzle s mapou Európy pre deti)

Autor: Ivan Majerský, Pravda

Stačí sa zapojiť do súťaže a odpovedať správne na otázku:

V ktorom meste sídli Európska komisia?

A – Brusel (Belgicko)
B – Štrasburg (Francúzsko)
C – Luxemburg (Luxembursko)

Správnu odpoveď zašlite do stredy 7. novembra do 24.00 formou SMS na číslo 6663 v tvare: PRAVDA (medzera) správna odpoveď v tvare A alebo B alebo C (medzera) meno a priezvisko.

Cena spätnej SMS je 0,50 € s DPH. Službu technicky zabezpečuje A SMS, s.r.o.

Všetkých výhercov budeme kontaktovať telefonicky. Mená výhercu 30 € a výhercov darčekových balíčkov zverejníme po skončení súťaže.

Súťaž pripravil denník Pravda v spolupráci so zastúpením Európskej komisie na Slovensku

Účastníci súťaže berú na vedomie a udeľujú organizátorovi v súlade s § 11 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „zákon“) súhlas so spracúvaním (§ 4 zákona) poskytnutých osobných údajov účastníka súťaže na uvedené účely, a to až do odvolania tohto súhlasu. Súhlas možno odvolať bez uvedenia dôvodu. Účastník berie na vedomie a súhlasí so zverejnením svojho mena ako výhercu v denníku Pravda a na webe pravda.sk.

Výhercovia

M.Píš; M. Hengeričova; D. Husárová; D. Bátorová; I. Čamajová; R. Zvala; O. Mičo

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Investičný plán pre Európu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk