Postaví sa proti nemu prvý podpredseda súčasného kolégia komisárov, Holanďan Frans Timmermans. Viac kandidátov sa v stanovenom čase, ktorý vypršal vo štvrtok o 23.59 h, neprihlásilo.
Stavanie mostov?
O víťazovi by malo 1. decembra rozhodnúť telefonické hlasovanie strán, ktorých zlučujú európski socialisti. Je však možné, že sa ešte predtým ľavica dohodne na spoločnom nominantovi. Slovenský premiér Peter Pellegrini bol od stredy dovčera v Bruseli na summite EÚ. Zúčastnil sa aj na stretnutí európskych socialistov.
"Bude to demokratický proces výberu. Kandidáti by mohli ešte absolvovať niekoľko debát, kde by predstavili svoju víziu,“ povedal pre slovenských novinárov Pellegrini. "Samozrejme, nemôžem teraz nejakým spôsobom tvrdiť, že Maroš Šefčovič je favoritom. Mali sme však rozumnú debatu, na ktorej boli predsedovia alebo zástupcovia strán, ktorí vyslovene vyjadrili podporu jemu. A potom tam boli krajiny, ktoré sa postavili za komisára Timmermansa. Vždy však zdôraznili, že ich voľba za jedného nie je voľba proti druhému, pretože oboch považujú za veľmi dobrých kandidátov. Maroš Šefčovič má, samozrejme, výhodu, že by mohol ukázať, že v EÚ vládne jednota. Mohol by byť mostom medzi novými a starými členskými krajinami, respektíve medzi Západom a Východom, aj keď ja nerád o tom hovorím v tomto zmysle. Úniu by sme nemali deliť,“ povedal premiér.
Situácia po budúcich voľbách do Európskeho parlamentu bude asi nepredvídateľná. Vieme iba to, že postov, ktoré je potrebné obsadiť, bude veľmi veľa a budú sa na nich musieť dohodnúť lídri pravdepodobne viac ako dvoch politických rodín.Maroš Šefčovič, eurokomisár zo Slovenska
Podľa niektorých pozorovateľom je Timmermansovou nevýhodou, že práve on v EK rieši problémy s právnym štátom v Poľsku a Maďarsku. Riaditeľ pražského Inštitútu pre európsku politiku – EUROPEUM Vladimír Bartovic si však nemyslí, že len preto sa Šefčovič stane kompromisným kandidátom. "Paradoxne tvrdý Timmermansov postoj k Budapešti a Varšave mnohí socialisti považujú za výhodu. Extrémne sa stavajú proti maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi,“ pripomenul pre Pravdu Bartovic.
Nová situácia
Podpredseda EK pre Energetickú úniu Šefčovič v Bruseli uviedol, že už na budúci týždeň v piatok sa stretne v debate pred predsedníctvom európskych socialistov s Timmermansom, ktorý má na starosti právny štát a medziinštitucionálne vzťahy. Keby však aj nomináciu na post takzvaného spitzenkandidáta získal, samozrejme, nemá nič vyhrané. Karty sa budú rozdávať po výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu v máji. V roku 2014 členské krajiny súhlasili s tým, že predsedom EK sa stane nominant víťaznej strany v eurovoľbách. Lenže situácia môže byť na budúci rok v máji trocha iná.
Na základe prieskumov verejnej mienky to vyzerá tak, že dve najsilnejšie strany, európski ľudovci a socialisti, sa oslabia. Pravdepodobne hlavne na úkor euroskeptických subjektov, ale tiež liberálov či zelených. Bude preto asi potrebné vytvoriť širšiu koalíciu proeurópskych strán.
Okrem toho pri politických rokovaniach nepôjde len o post predsedu EK. Strany sa budú uchádzať o ďalšie kreslá. Najmä pozície šéfov Európskej rady a európskej diplomacie, ale aj nového europarlamentu. Politici budú musieť riešiť aj to, že niektoré posty by mali obsadiť ženy, a dôležité bude zachovať geografickú rovnováhu.
Chýba im žena
"Chýba nám žena. Aj v vzhľadom na to niektorí socialistickí lídri navrhovali filozofiu vytvorenia istého spitzentímu. Situácia po budúcich voľbách do Európskeho parlamentu bude asi nepredvídateľná. Vieme iba to, že postov, ktoré je potrebné obsadiť, bude veľmi veľa a budú sa na nich musieť dohodnúť lídri pravdepodobne viac ako dvoch politických rodín. Možno aj preto by bolo dobré vytvoriť širší tím, lebo každý máme bližšie k niektorému regiónu a problematike,“ vyhlásil Šefčovič.
Hlavným konkurentom socialistov by mali byť ľudovci. Za nich sa o nomináciu na post šéfa EK uchádzajú šéf konzervatívnej frakcie v Európskom parlamente, Nemec Manfred Weber a bývalý fínsky premiér Alex Stubb. Zdá sa, že favoritom je Weber. O spitzenkandidátovi rozhodnú ľudovci na kongrese v Helsinkách 7. a 8. novembra.
Otázkou však bude ešte to, ako sa k celému procesu výberu nominantov postavia európske inštitúcie a členské štáty. Európska rada, teda lídri krajín, vyberajú predsedu EK. Ale eurokomisiu musí schváliť Európsky parlament. Kým z neho znejú hlasy o zachovaní systému spitzenkandidátov, mnohým členským štátom sa nepáči.