EÚ môže byť silnejšia. Ak bude chcieť

Šéf európskej exekutívy sa vo svojej správe, ktorú predniesol pred poslancami Európskeho parlamentu, sústredil na viaceré priority a návrhy, ktoré chce Európska komisia dotiahnuť ešte do konca svojho päťročného mandátu.

Veľká časť návrhov sa týka oblasti bezpečnosti. „Len Európa, ktorá je silná a jednotná, môže chrániť našich občanov pred vnútornými aj vonkajšími hrozbami – od terorizmu až po zmenu klímy,“ pripomenul Juncker. Zdôraznil potrebu dobudovania bezpečnostnej únie, ale spomenul aj konkrétne návrhy. Komisia napríklad navrhuje nové pravidlá, podľa ktorých sa bude musieť teroristický obsah z internetu zmazať do jednej hodiny. Terorizmus nepozná hranice, aj preto sa má rozšíriť úloha novovznikajúceho úradu európskeho prokurátora. Komisia tiež navrhuje nové opatrenia na účinnejší boj proti praniu špinavých peňazí.

Podľa analytika Vladimíra Bartovica z pražského Inštitútu pre európsku politiku Europeum dôraz na bezpečnosť je reakciou na to, čo ľudia podľa prieskumov verejnej mienky považujú za najdôležitejšie. „Juncker dal v správe viac ráz najavo, že komisia sa sústredí na túto oblasť. Na to, aby ochrana vonkajšej hranice a boj proti terorizmu prinášali pocit, po ktorom ľudia túžia,“ povedal Bartovic pre Pravdu.

V oblasti migrácie sa EÚ potrebuje dohodnúť na reforme azylového systému, kde Juncker vyzval na trvalú solidaritu. „Nemôžeme sa zakaždým, keď pripláva nová loď, napochytro dohadovať, čo s ľuďmi na palube,“ povedal. Zároveň navrhuje posilnenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže – počet jej príslušníkov, ktorí sú financovaní z rozpočtu EÚ, by sa mal do roku 2020 zvýšiť na 10-tisíc. Dobudovať sa má európska agentúra pre azyl a komisia tiež navrhuje opatrenia na urýchlenie návratu migrantov, ktorí nemajú nárok na azyl. Šéf Európskej komisie je aj za otvorenie legálnych migračných ciest. „Potrebujeme kvalifikovaných migrantov,“ pripomenul Juncker.

Šéf Európskej komisie vo svojej správe tiež upozornil na potrebu uzavrieť nové obchodné partnerstvo s Africkou úniou. Z Afriky v súčasnosti prichádza do Európy z rôznych dôvodov najviac migrantov. Nové partnerstvo s Afrikou by nemalo byť o charite, ale o udržateľnom rozvoji – o investíciách a vytváraní pracovných miest.

Spoločný postup EÚ a veľký spoločný trh je pri rokovaniach vo svete výhodou, ktorú si mnohí ľudia neuvedomujú. „Ak by si Európa bola viac vedomá politickej, hospodárskej a vojenskej sily svojich národov, mohli by sme zohrávať inú rolu ako len rolu globálneho platcu. Musíme sa väčšmi ujať roly globálneho aktéra,“ povedal Juncker.

EÚ sa stala silou, s ktorou treba počítať. A môže byť silnejšia, ak bude chcieť. Lenže to, aká bude, závisí od členských štátov. „Juncker naznačil, že Komisia príde s ďalšími návrhmi, ktoré sú odpoveďou na to, čo členské krajiny žiadajú. Ale je to plne v rukách členských štátov, či s tým budú súhlasiť,“ pripomenul Bartovic. Napríklad výraznejšiu ochranu vonkajších hraníc EÚ žiadali odporcovia migrácie.

Hlbšou hospodárskou a menovou úniou by sa mala posilniť aj medzinárodná úloha eura. Ďalší krok, ktorý naznačil Juncker, môže byť zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky v presne stanovených oblastiach, ako sú napríklad ľudské práva a civilné misie. Umožňuje to Lisabonská zmluva. „Myslím si, že na tomto bude zhoda veľmi ťažko,“ reagoval Bartovic.

Aj v tomto prípade je však možné, že členské štáty dospejú k tomu, že spoločný postup je pre všetkých výhodnejší a prináša výsledky. „Presvedčenie, že zjednotení dokážeme viac, je samotnou podstatou toho, čo znamená byť súčasťou Európskej únie,“ pripomenul Juncker. „Prajem si, aby sa Európa nedívala na dianie vo svete zopodiaľ. Európa sa nesmie uspokojiť s úlohou diváka, komentátora medzinárodných udalostí. Musí byť konštruktívnym hráčom, ktorý bude formovať a utvárať svet zajtrajška,“ zdôraznil vo svojej správe.

Na to, aby bola EÚ jednotnejšia, však potrebuje prekonať svoje vnútorné rozpory. To, či Európania chcú silnejšiu EÚ, naznačia aj voľby do Európskeho parlamentu v máji budúceho roka. „Do európskych volieb musíme preukázať, že Európa je schopná prekonať rozdiely medzi severom a juhom, východom a západom, ľavicou a pravicou. Európa nie je taká veľká, aby sa mohla deliť, raz na dve časti, inokedy na štyri,“ zdôraznil Juncker.

Aj v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu si však komisia uvedomuje snahy o ich ovplyvňovanie zvonku. Preto navrhne nové pravidlá na ochranu demokratických procesov pred manipuláciou zo strany tretích krajín alebo súkromných záujmových skupín. „Naozaj sú tu mocnosti, ktoré zasahujú do volieb. A nielen nám, ale aj našim spojencom. Je to útok nie na jednu konkrétnu krajinu, ale na viacero krajín v rámci EÚ. Stáva sa to európskym problémom, nielen národným problémom nejakej krajiny. Je dobré, že si EÚ uvedomila, čo sa deje,“ povedal o chystaných návrhoch komisie Bartovic.

Na záver Juncker nielen v súvislosti s voľbami odmietol rastúci nacionalizmus, ktorý hlása nenávisť a ničí. „Kto má rád Európu, musí mať rád národy, ktoré ju tvoria. A kto má rád svoj národ, musí mať rád Európu. Obmedzený nacionalizmus je lžou a zhubným jedom,“ povedal šéf Európskej komisie v závere svojej štvrtej Správy o stave EÚ.